Čína a Rusko spoločne rozbehli rozsiahle námorné cvičenia v Japonskom mori, ktoré nesú názov „Joint Sea 2025“ a odštartovali pri ruskom prístave Vladivostok. Trojdňová operácia má za cieľ nielen posilniť vojenské väzby medzi oboma krajinami, ale aj demonštrovať jednotný postoj voči súčasnému USA dominovanému globálnemu poriadku. Tentoraz sa cvičenia zameriavajú na operácie na hladine aj pod hladinou, pričom nechýbajú ani zložité scenáre ako záchrana ponoriek, protiponorková obrana, protivzdušná obrana, zachytávanie striel či taktický boj na mori, informuje France 24.

Na manévroch sa z čínskej strany podieľajú štyri vojenské plavidlá vrátane raketových torpédoborcov Shaoxing a Urumqi. Ruská flotila do cvičení nasadila niekoľko vlastných vojnových lodí. Po ukončení hlavnej fázy cvičení budú obe krajiny pokračovať spoločnými hliadkami vo vybraných oblastiach Tichého oceánu, čo má byť ďalším krokom k prehĺbeniu vojenskej spolupráce.

Tichý oceán sa mení na „bojisko“ proti Západu

„Joint Sea“ sa konajú každý rok už od roku 2012 a postupne sa rozširujú a komplikujú. Zatiaľ čo minuloročné cvičenia prebehli pozdĺž južného pobrežia Číny, tento rok sa ťažisko presunulo severnejšie, čo môže súvisieť aj s aktuálnym strategickým záujmom oboch krajín.

Východ demonštruje námornú silu

Počas cvičení sa ukázala predovšetkým čínska flotila vedená dvojicou moderných raketových torpédoborcov typu 052D – Shaoxing a Urumqi. Ide o viacúčelové bojové lode s dĺžkou 157 metrov a výtlakom okolo 7 500 ton, vybavené univerzálnym vertikálnym odpaľovacím systémom (VLS) s 64 bunkami, schopným niesť protilodné, protiponorkové aj protivzdušné strely ako HQ-9B či YJ-18. Dopĺňali ich ďalšie čínske plavidlá vrátane fregát a zásobovacích lodí, na palubách operovali aj viacúčelové vrtuľníky Z-9C určené na prieskum a lov ponoriek.

Na ruskej strane sa do cvičení zapojili fregaty projektu 22350 triedy Admiral Gorškov s hypersonickými strelami Cirkon, ktoré majú dosah vyše 1 000 kilometrov a letia rýchlosťou až Mach 9, ako aj protiponorkové lode triedy Udaloy a menšie raketové korvety. Ruské jednotky zároveň predviedli schopnosti systémov protivzdušnej obrany Shtil a Klinok, určených na obranu lodí pred vzdušnými hrozbami, a zúčastnili sa aj spoločných protiponorkových manévrov s nasadením sonarov a torpéd SET-65.

Celé cvičenie tak slúžilo ako praktická ukážka najmodernejších útočných aj obranných systémov, ktoré majú obe flotily k dispozícii a ktorých kombinácia zvyšuje ich spoločnú palebnú silu a schopnosť operovať vo vzdialených oblastiach Tichého oceánu.

Podľa čínskeho ministerstva obrany majú tieto manévre slúžiť na prehĺbenie komplexného strategického partnerstva s Ruskom a ukázať pripravenosť na ešte užšiu vojenskú koordináciu. Odohrávajú sa na pozadí rastúceho globálneho napätia a pretrvávajúcej vojny na Ukrajine, ktorú mnohé štáty naďalej ostro odsudzujú. Čína však Moskvu verejne nekritizuje, naopak, prezentuje sa ako neutrálna strana a vyzýva na mierové riešenie, zatiaľ čo západné krajiny ju obviňujú z tichej podpory ruského úsilia prostredníctvom obchodu a diplomatických väzieb.

Význam týchto cvičení presahuje hranice Ázie a dotýka sa aj Európy, kde pretrváva ostrý postoj voči Rusku v dôsledku invázie na Ukrajinu a kde rastú obavy z čoraz tesnejšieho spojenectva Moskvy a Pekingu. Pre európske štáty ide o ďalší signál, že bezpečnostná situácia sa môže komplikovať nielen na východnom fronte, ale aj v širšom globálnom meradle.

Spoločné cvičenia tak vysielajú jasný signál Západu, že Čína a Rusko stoja bok po boku nielen vo vojenskej, ale aj politickej rovine. Keďže vojna na Ukrajine vstupuje do štvrtého roka, podobné kroky môžu ešte viac skomplikovať snahy o mier a prehĺbiť deliacu čiaru medzi svetovými mocenskými blokmi, pričom Tichý oceán sa stále výraznejšie stáva priestorom, kde sa tieto ambície stretávajú.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP