V roku 1971 predstavil britský fyzik Roger Penrose revolučný koncept, ako získať energiu z rotujúcej čiernej diery. Tento proces, dnes známy ako Penrosov proces, využíva extrémne podmienky v okolí čiernej diery, kde sa hmota v akrečnom disku pohybuje takmer rýchlosťou svetla a uvoľňuje pritom obrovské množstvo energie.

Táto myšlienka inšpirovala mnohých vedcov k úvahám, či by pokročilé civilizácie mohli túto energiu využívať ako zdroj energie, čo by mohlo vytvárať stopy, ktoré by sme mohli zachytiť.

Šialená teória

Ako informuje portál ScienceAlert, najnovším príspevkom k tejto téme je teória profesora Aviho Loeba z Harvardu, ktorý predstavil koncept „mesiaca čiernej diery“. Tento koncept predpokladá, že malá čierna diera by mohla slúžiť ako zdroj energie pre planétu, ktorá by okolo nej obiehala.

Názov tohto konceptu vychádza z predstavy, že čierna diera by v podstate fungovala ako umelý mesiac, ktorý by neosvetľoval planétu slnečným svetlom, ale gama žiarením. Tento „mesiac“ by zároveň poskytoval takmer nevyčerpateľný zdroj energie pre pokročilú civilizáciu.

Loebova myšlienka je založená na predpoklade, že extrémne malá čierna diera by mohla vyžarovať nepretržitý prúd energie v podobe Hawkingovej radiácie, čo je fenomén, ktorý prvýkrát teoretizoval Stephen Hawking v roku 1975.

Podľa Loeba by takáto čierna diera, s hmotnosťou okolo 100 000 ton, mohla byť udržiavaná pri živote pravidelným prísunom hmoty –približne 2,2 kg za sekundu – a vyžarovala by pritom obrovské množstvo energie.

Nekonečný zdroj energie

Výmennou za to by poskytovala nepretržitý a vysoko efektívny zdroj energie, ktorý by ďaleko prevyšoval súčasné možnosti ľudstva. Výhodou takéhoto systému by bola aj schopnosť „spaľovať“ akýkoľvek druh hmoty, vrátane odpadu, čo by pokročilej civilizácii riešilo problémy so znečistením a zároveň poskytovalo čistú energiu.

Napríklad, množstvo odpadu, ktoré ľudstvo ročne vyprodukuje, by stačilo na napájanie takejto čiernej diery po dobu viac ako 437 miliónov rokov.

Loeb uvádza, že tento systém by bol mimoriadne efektívny – hmota by sa konvertovala na energiu so 100% účinnosťou. Jedinou ďalšou metódou na premenu hmoty na žiarenie so 100% účinnosťou je anihilácia hmoty a antihmoty ,“ uviedol.

Pre porovnanie od roku 1995 sa v CERN-e  podarilo vyprodukovať menej ako desať nanogramov antihmoty, čo by vystačilo na napájanie 60-wattovej žiarovky na štyri hodiny. Oproti tomu, takýto „mesiac“ by dokázal generovať až 40 kvadriliónov wattov.

„Globálna spotreba energie je niekoľko terawattov, desaťtisíckrát menej ako zdroj energie tejto čiernej diery,“ dodal Loeb.

Loeb tiež predpokladá, že takýto systém by mohol byť detekovateľný na veľké vzdialenosti. Ak by sme objavili planétu osvetlenú takýmto gama žiarením bez viditeľného hviezdneho spoločníka, mohlo by to byť známkou existencie technicky vyspelého mimozemského života.