Čierne diery sú neviditeľní titani vesmíru, ktorí pohlcujú všetko, čo sa k nim priblíži. Aj preto sú pre vedcov stále jednou z najväčších záhad. Astrofyzik Cosimo Bambi z Fudanskej univerzity v Číne však prišiel s návrhom, ktorý znie ako z najodvážnejšieho sci-fi scenára: poslať sondu priamo k čiernej diere. „Medzihviezdna misia k najbližšej čiernej diere nie je nereálna, ale nikto ju nikdy nenavrhol,“ tvrdí. Na tému upozornil Science Alert.

Také jednoduché to nie je

Čierne diery vytvárajú najsilnejšie gravitačné polia vo vesmíre, také extrémne, že ani svetlo z nich nedokáže uniknúť. Práve tieto podmienky by podľa Bambiho mohli byť dokonalým laboratóriom na testovanie hraníc Einsteinovej všeobecnej relativity. Zo Zeme síce dokážeme sledovať, ako deformujú časopriestor vo svojom okolí, no priamy prieskum by umožnil vykonať merania, ktoré sú dnes nemožné.

„Nepoznáme štruktúru čiernej diery, konkrétne oblasti vo vnútri horizontu udalostí. Všeobecná relativita prináša jasné predpovede, ale niektoré z nich sú určite nesprávne,“ tvrdí vedec.

NASA

Prvým krokom by bolo nájsť vhodný cieľ. Najbližšia známa čierna diera je od nás vzdialená asi 1 565 svetelných rokov, čo je príliš ďaleko. No astronómovia postupne zlepšujú metódy hľadania, najmä podľa spôsobu, akým gravitačné pole čiernej diery zakrivuje časopriestor.

Bambi dúfa, že by sme mohli mať „šťastie“ a objaviť objekt do 20 až 25 svetelných rokov, čo by misiu spravilo technologicky uskutočniteľnou. Ak by bola vzdialenosť dvojnásobná, požiadavky na pohon by dramaticky stúpli, a pri ešte väčšej vzdialenosti by bola myšlienka podľa neho prakticky nerealizovateľná.

Potrebujeme storočie

Druhou veľkou výzvou je dopraviť sa tam. Bambi navrhuje sondu schopnú letieť tretinou rýchlosti svetla, spočiatku poháňanú výkonnými lasermi zo Zeme a neskôr slnečnou alebo hviezdnou energiou. Takáto cesta by trvala približne 70 rokov. V ideálnom scenári by k čiernej diere dorazili dve či viac sond – materská loď a flotila menších zariadení. Tie by medzi sebou vymieňali elektromagnetické signály, čím by sa dala presne určiť ich trajektória aj spôsob, akým sa signály šíria v extrémnom gravitačnom poli čiernej diery.

ESO/L.Calçada/Midjourney (Úprava redakcie)

Dáta by sa potom vysielali späť na Zem rýchlosťou svetla, no ak by bola čierna diera 20 svetelných rokov ďaleko, znamenalo by to, že správy z misie dorazia až po dvoch desaťročiach. Od štartu po prijatie posledných údajov by tak uplynulo zhruba sto rokov, čo je časový horizont, ktorý si vyžaduje odhodlanie, plánovanie a trpezlivosť naprieč generáciami. Napriek tomu Bambi verí, že výsledky by stáli za to. „Dúfam, že pozorujem odchýlky od predpovedí všeobecnej relativity a nejaké indície na rozvoj teórie nad rámec všeobecnej relativity,“ tvrdí.

Na prvé počutie to môže znieť ako čistá fantázia. Sám Bambi priznáva, že myšlienka je „možno trochu šialená“, no pripomína históriu. Kedysi sa totiž verilo, že gravitačné vlny nikdy nezachytíme a dnes ich spoľahlivo meriame. Podobne sa zdalo nemožné vidieť tieň čiernej diery, no už máme fotografie dvoch. A tak sa možno o sto rokov dočkáme aj toho, že ľudská sonda poletí k jednému z najnebezpečnejších miest vo vesmíre, aby odhalila tajomstvá, ktoré dnes môžeme len tušiť.