Medzinárodný tím vedcov vytvoril rodostrom prehistorickej čeľade slížovitých. Ide o ryby, ktoré mali špeciálne vyvinutú panvu umožňujúcu plazenie a v niektorých prípadoch dokonca aj chôdzu. Táto čeľaď bude zrejme považovaná za prechodný stupeň medzi rybami a obojživelníkmi, píše portál Sci-news.

Čeľaď slížovitých sa skladá zo 100 známych druhov malých rýb, ktoré žili v južnej a východnej Ázii. Najznámejším predstaviteľom tejto čeľade sú ešte stále žijúce ryby druhu Cryptotora thamicola, ktoré nemajú slovenské meno, no to anglické by sa dalo preložiť ako „jaskynné anjelské ryby“.

Malé vzácne rybky žijú v temných thajských jaskyniach, čo vysvetľuje ich slepotu – zrak jednoducho nepotrebujú. Namiesto zraku však majú jednu priam neuveriteľnú schopnosť – dokážu totiž chodiť po dne, alebo iný slovom, plaziť sa proti prúde tečúcej vody. Štyri končatiny im umožňujú chodiť podobným spôsobom, akým chodia napríklad salamandry.

Ako môže ryba chodiť?

Tím vedcov sa v štúdii zameral na skúmanie štruktúry kostry 29 rôznych druhov z čeľade Balitoridae, pričom odhalil viaceré zaujímavé fakty. Ryby druhu Cryptotora thamicola majú takzvaný panvový pás, ktorý vytvára prepojenie medzi chrbticou a panvovou plutvou, čo je naozaj nezvyčajné.

V kombinácii so širokým hrudným košom a relatívne veľkými svalmi dokáže tento druh ryby pod vodou naozaj chodiť. Podľa expertov si vyvinuli schopnosť chodiť proti prúdu tečúcej vody z dôvodu, aby sa mohli dostať k viac okysličeným častiam podzemných tokov, kam sa ostatné druhy rýb nedostanú.

Prekvapením pre vedcov však bol objav rovnakého  prepojenia u ďalších desiatich druhov rýb z rovnakej čeľade – doteraz boli totiž presvedčení, že Cryptotora thamicola sú vďaka prepojeniu chrbtice a plutiev jedinečné, píše portál Science Alert.

V čom spočíva výnimočnosť chodiacich rýb?

„Štúdia je fascinujúca najmä detailnou ukážkou toho, že panvové pásy sa v tejto čeľadi vyskytujú oveľa častejšie, ako sme doteraz predpokladali,“ približuje Randall. CT snímky a DNA analýza totiž ukázali, že schopnosť chodiť bola odovzdávaná prostredníctvom genetickej informácie.

NJIT/YouTube

Nezdá sa však, že by ju niektoré druhy z čeľade Balitoridae zdedili po spoločnom predkovi, pravdepodobnejšie je, že ju získali postupným paralelným vývinom. Práve preto je stále čo objavovať – chôdza niektorých rýb sa totiž líši od druhu k druhu.

Štúdia, publikovaná v časopise The Journal of Morphology, je zaujímavá aj tým, že sa na nej podieľali ako genetici z laboratórii, tak aj vedeckí pracovníci z terénu. Výsledky štúdie pomohli doplniť a rozšíriť informácie o veľmi pozoruhodnej udalosti, akou premena plávajúcich rýb na chodiace obojživelníky bezpochyby je.

Čítajte viac z kategórie: Novinky