Nemecký startup sa rozhodol vydať cestou čistej energetiky budúcnosti a chce vybudovať termojadrový reaktor. Ten sa ale od väčšiny ostatných líši a do komerčnej prevádzky chce dostať systém, ktorý využíva na dosiahnutie fúzie lasery, informuje CNBC.

Predbehne rozšírené tokamaky?

Startup Marvel Fusion, ktorý vznikol len v roku 2019, stihol na svoj „malý“ experiment vyzbierať už 60 miliónov € a aj keď je od prototypu funkčného reaktoru roky vzdialený, ako jeden z mála komerčných startupov v tomto priestore má obrovský potenciál.

Kým väčšina experimentov v oblasti termojadrovej fúzie využíva tokamaky, ktoré využívajú extrémne silné magnety na udržanie horúcej plazmy s teplotou niekoľkých desiatok miliónov °C, Marvel Fusion chce použiť na dosiahnutie fúzie lasery, pričom argumentuje tým, že za posledné roky intenzívne klesla cena takýchto technológií a došlo k vážnym pokrokom.

Marvel Fusion

Konkrétne chce startup zužitkovať diódové lasery, ktoré nepotrebujú ani zďaleka tak silné chladenie, ako tie klasické a tým klesajú aj náklady na prevádzku celého systému. Práve chladenie je jedným z kľúčových komponentov celého systému.

Ako napríklad vysvetľuje ITER, komponenty medzinárodného tokamaku vo Francúzsku musia byť chladené na len 240 °C a to iba niekoľko metrov od plazmy, ktorá dosahuje 150 miliónov °C – to je približne 10-násobok teploty, ktorú dosahuje Slnko vo svojom jadre.

Bórové pelety ako palivo

A kým tokamak sa spolieha na udržanie horúcej plazmy po čo najdlhšiu dobu, Marvel Fusion chce použiť lasery na extrémne rýchle zasiahnutie palivovej pelety z bóru, čím dôjde k nárastu ako tlaku tak aj teploty a sú dosiahnuté potrebné podmienky pre vznik fúzie.

Marvel Fusion

Startup tvrdí, že táto metóda je asi 20 rokov napred v porovnaní s metódou, ktorá je využívaná častejšie a lasery používa na vytvorenie röntgenových lúčov, ktorými následne bombarduje palivovú peletu. Priame žiarenie lasermi na peletu má byť oveľa efektívnejšie a tento parameter ešte väčšmi narastie.

Marvel Fusion chce totiž ako palivo využiť vodík-bórové pelety, ktoré vyprodukujú ešte menej odpadu ako deutérium-tríciové palivo. Jediným vedľajším produktom je v priemysle cenené hélium a tak malé množstvo radiácie, že neexistuje riziko vzniku rádioaktívneho odpadu.

Od akejkoľvek reálnej prevádzky je ale firma vzdialená celé roky a tvrdí, že na postavenie prototypu potrebujú miliardy. Zatiaľ vykonávajú len počítačové simulácie a prvé zariadenie na testovanie tejto metódy chcú vybudovať do piatich až šiestich rokov – v rámci boja proti klimatickým zmenám sa preto musí svet upriamiť na iné, dostupnejšie riešenia.