Už mnoho rokov sa pokladá za samozrejmé, že Zem je tvorená viacerými obalmi a geologickými vrstvami – kôra, plášť a vonkajšie a vnútorné jadro. Podľa nových výskumov tu však existuje ešte jedna vrstva, ktorá sa celý čas skrýva hlboko vo vnútri zemského jadra. O téme informoval portál Futurism.

Nech to znie akokoľvek bláznivo, vedci z The Australian National University objavili určité stopy, ktoré naznačujú, že hlboko v zemskom jadre sa skrýva ešte jedna tajomná štruktúra. O zisteniach informovali prostredníctvom žurnálu Journal of Geophysical Research.

rost9/freepik

Ako píše web Sciencealert, všetky doterajšie informácie, čo sa nachádza pod zemskou kôrou boli odvodené na základe sopečnej aktivity a seizmických vĺn. Seizmické vlny možno považovať za typ vlnenia, ktoré je vyžarované pri deformácii hornín. K deformáciám môže dochádzať prostredníctvom zrútenia skalného masívu či zemetrasení.

Z týchto nepriamych pozorovacích metód vedci dokázali určiť, že vnútorne jadro tvorené železom a niklom predstavuje 1 % celkového objemu planéty, ale taktiež to, že jeho teplota presahuje závratných 5000 °C.

Ako však naznačujú výsledky nového výskumu, vnútorné jadro má ešte jedno vrstvu, ktorú sme doposiaľ akosi prehliadali. Myšlienka ďalšej zemskej vrstvy nie je úplne nová. Po prvýkrát sme o nej mohli počuť už pred niekoľkými dekádami, avšak až doposiaľ sme nedisponovali žiadnymi presvedčivými dôkazmi.

Tie sa teraz autorom štúdie podarilo zhromaždiť prostredníctvom algoritmu na prehľadávanie a porovnávanie tisícov modelov vnútorného jadra Zeme spolu s množstvom údajov zhromaždených Medzinárodným seizmologickým centrom za posledné desiatky rokov o tom, ako dlho trvá seizmickým vlnám, kým prejdú Zemou.

Presnejšie sa vedci pozreli na niektoré modely anizotropie vnútorného jadra a skúmali ako rozdiely v zložení materiálu menia vlastnosti seizmických vĺn.

(pozn. redakcie: vnútornému jadru sa pripisujú anizotropické vlastnosti, to znamená toľko, že seizmické vlny putujú v rôznych smeroch rôznymi rýchlosťami, respektíve ich vlastnosti sú v rôznych smeroch rozdielne)

Ako už býva vo vedeckej komunite zvykom, tieto modely sa od seba navzájom výrazne odlišujú. Niektoré z uznávaných modelov totiž naznačujú, že materiál nachádzajúci sa vo vnútornom jadre vedie seizmické vlny rýchlejšie paralelne s rovníkom, iné naopak naznačujú, že k rýchlejšiemu vedeniu seizmických vĺn dochádza v smere, ktorý je viac paralelný s osou otáčania Zeme.

Rozdiely v seizmických vlnových dráhach prechádzajúcimi vrstvami Zeme. Stephenson et al., Journal of Geophysical Research: Solid Earth, 2021

Z uvedených údajov, ale i týchto protichodných teórií sa vedcom podarilo objaviť zmeny v štruktúre železa nachádzajúceho v zemskom jadre, čo naznačuje, že vnútorne jadro môže mať až dve vrstvy.

(pozn. redakcie: presnejšie sa v štúdii píše, že sa žiadne veľké zmeny sily anizotropie vo vnútornom jadre nepodarilo preukázať, avšak zistilo sa, že dochádza k určitým zmenám „pomalého smeru“ anizotropie na 54 ° v najvnútornejšom vnútornom jadre s polomerom asi 650 km, pričom rýchlejší smer vĺn prebiehal rovnobežne s osou otáčania Zeme. Znamená to teda, že nové najvnútornejšie vnútorné jadro zaberá približne polovicu vnútorného jadra a je ohraničené vzdialenosťou 650 km od stredu Zeme.)

Výsledky štúdie pomáhajú objasniť, prečo sú niektoré doterajšie výskumy sú v rozpore s akceptovanými modelmi štruktúry Zeme. Už minulé štúdie totiž ukázali, že kryštály železa vo vnútri jadra majú odlišné štrukturálne usporiadanie.

Vo finále však vedci upozorňujú, že ich výsledky nemusia byť celkom správne, pretože údaje z meraní môžu byť ovplyvnené rôznymi udalosťami, avšak ich výsledky sú v súlade s nedávnymi štúdiami zaoberajúcimi sa anizotropiou najvnútornejšieho vnútorného jadra.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom