Americká spoločnosť Inifinity Power podľa portálu World Nuclear News vyvinula novú jadrovú batériu, známu tiež ako izotopová batéria, ktorá je schopná vydržať viac ako sto rokov. Toto drobné zariadenie podobné minci môže nájsť uplatnenie vo viacerých kľúčových odvetviach a zvládne poháňať menšie zariadenia, pričom najväčšou výhodou novej technológie je jej ohromná efektivita.

Obrovský skok vpred

Kým bežné izotopové batérie podobných rozmerov dosahujú efektivitu pohybujúcu sa pod úrovňou 10 %, v prípade novej batérie od Inifinity Power je to až vyše 60 %, čo je jedným z dôvodov, prečo dokáže poskytovať výkon niekoľko desiatok miliwattov dlhšie ako sto rokov. Rozpad rádioaktívnych izotopov je síce pomalý a trvácny, avšak neposkytuje veľký výkon.

Pre mnohé menšie zariadenia však môže ísť o postačujúce, výhodné parametre. Nové využitia sa očakávajú napríklad v medicíne, kde môžu byť aplikované do implantovateľných zariadení. Teoreticky je možné ich využiť aj mozgovými čipmi, ktoré vyvíja napríklad Neuralink. Tie ale zatiaľ nepotrebujú takú dlhú výdrž a potrebujú o niečo vyšší výkon.

Neuralink

Rádioizotopové batérie premieňajú pomocou polovodičových konvertorov energiu vytvorenú jadrovým rozpadom na elektrickú energiu. Zariadenie Infinity Power ale miesto toho využíva inovatívnu elektrochemickú reakciu. Vďaka vyššej efektivite potrebuje táto batéria menšie množstvo rádioaktívneho izotopu. Výhodou je aj podpora oveľa širšej škály rôznych materiálov, ktoré je možné použiť ako palivo.

Vo veľkom ich používame v kozme

Jadrové batérie ľudstvo používa v určitej forme aj vo vesmíre, predovšetkým v sondách pristávajúcich na iných planétach či mesiacoch. Najčastejšie ide o pomerne veľké rádioizotopové termoelektrické generátory, ktoré nesú oveľa viac rádioaktívneho materiálu, ktorého teplo používajú na tvorbu elektrickej energie.

Výhodou je spoľahlivosť a trvácnosť, avšak postupom času ich výkon klesá a sú pomerne ťažké. Existuje hneď niekoľko rôznych typov týchto batérií a používajú ich aj marťanské robotické roveri, ako je napríklad Perseverance.

Nájsť ich ale môžeme aj v najvzdialenejších sondách Voyager 1 a 2 či dokonca na Zemi. Kým Sovietsky zväz ich používal v pobrežných majákoch bez obsluhy, Spojené štáty ich využili v monitorovacích zariadeniach na Arktíde.

Čítajte viac z kategórie: Novinky