Podľa novej štúdie publikovanej v žurnále Nature Astronomy sa na Jupiteri deje niečo veľmi zvláštne.

Zdá sa, že teplota v hornej troposfére najväčšej a najhmotnejšej planéty našej slnečnej sústavy neustále kolíše. Tieto výkyvy teplôt ale nijakým spôsobom nesúvisia so sezónnymi výkyvmi teplôt a ročnými obdobiami. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Najdlhšie trvajúca štúdia zameraná na sledovanie teplôt

Výsledky tejto štúdie sú založené na údajoch zozbieraných za posledných 40 rokov prostredníctvom kozmických observatórií a tých najvýkonnejších pozemských teleskopov. Ako píše NASA na svojom webe, ide vôbec o najdlhšie trvajúcu štúdiu, ktorej cieľom bolo sledovať teploty v hornej troposfére Jupitera, teda vrstve atmosféry, kde sa vytvárajú typické farebné oblaky.

Troposféra Jupitera má veľa spoločného s troposférou Zeme. Ide totiž o miesto, kde sa vytvárajú oblaky a tvoria búrky. Aby vedci dokázali pochopiť správanie Jupitera a počasia na ňom, vrátane vetra, tlaku, teploty a vlhkosti, už niekoľko desaťročí ho pozorujú rôznymi pozorovacími prostriedkami.

Pre úplnosť, počasie na Jupiteri je nesmierne extréme, celá planéta je bičovaná divokými búrkami a vetrom, pričom je zahalená do hustených a hrubých mrakov väčších ako celá naša planéta. Taktiež vieme, že Jupiter obklopujú pásy svetlých a tmavých oblakov, ktoré rotujú okolo planéty v opačných smeroch.

Tiež je známe, že tmavšie zóny sú teplejšie, pretože oblaky v nich sú tenšie, čo umožňuje väčší únik tepla zvnútra planéty. Nemenej podstatným je aj fakt, že Jupiter nemá veľký sklon. Sklon osi rotácie (vyjadruje uhol medzi osou rotácie planéty a rovinou obehu) je totiž len niečo málo cez 3°. Pre porovnanie, sklon osi rotácie Zeme je až 23,5°.

Práve fakt, že zemská os nie je kolmá na rovinu svojej obežnej dráhy, ale je od kolmice na túto rovinu odchýlená stále rovnakým smerom o 23,5°,  spôsobuje, že sa počas roka na danom mieste Zeme stále mení uhol dopadu a intenzita slnečných lúčov, čo spôsobuje výrazne zmeny sezónnych teplôt počas roka.

Nevysvetliteľné zmeny teplôt

Vzhľadom na uvedené vedci nikdy nepredpokladali, že Jupiter zažíval rôzne cykly teplotných zmien. Všetko však mení nová štúdia založená na súbore údajov, ktorý odborníci zbierali celé 4 dekády.

Na prekvapenie všetkých boli v týchto údajoch objavené teplotné výkyv s periodicitou 4, 7 až 9 rokov a tiež 10 až 14 rokov, ktoré sa vyskytovali v rôznych „zemepisných šírkach“. Tieto zmeny ale nijako nesúvisia s ročnými obdobiami či inými známymi sezónnymi výkyvmi.

Existuje tu však určitá podobnosť. Napríklad, zatiaľ čo na severnej pologuli v 16°, 22°, 30° od rovníka teploty stúpajú, v rovnakých „zemepisných šírkach“ na južnej pologuli zasa klesajú a naopak.

„Toto zistenie bolo najprekvapivejšie zo všetkých,“ uvádza planetárny vedec Glenn Orton.

„Objavili sme súvislosť medzi tým, ako sa teploty menia vo vzdialených zemepisných šírkach. Je to podobné javom, ktoré sledujeme na Zemi, kedy počasie a klimatické vzory v jednom regióne môžu výrazne ovplyvniť počasie v iných regiónoch, pričom tieto vzory sú zdanlivo prepojené na obrovské vzdialenosti cez atmosféru,“ dodáva.

Hoci zatiaľ nie je vôbec jasné, čo tieto teplotné výkyvy spôsobuje alebo ako sú prepojené, podľa vedcov možno stopy odhaliť v stratosférickej vrstve nachádzajúcej sa nad troposférou. Zdá sa totiž, že na Jupiterovom rovníku sa výkyvy teplôt v troposfére správajú presne opačným spôsobom, ako v stratosfére planéty.