Astronómovia z Norhtwesternskej univezrity pri pozorovaní supernovy zaznamenali nezvyčajný jav, ktorý môže pomôcť objasniť vznik našej planéty, ale aj rýchlosť rozpínania vesmíru. Na štúdiu zverejnenú v The Astrophysical Journal, v ktorej vedci popisujú pozorovaný jav, upozornil portál Sciencealert.

Vedcom sa podarilo zachytiť neobyčajný jav pozorovaním výbuchu supernovy SN2019yvq, ktorú v decembri 2019 objavil japonský vedec Koichi Itagaki. Supernovu pozorovali v 140 miliónov rokov vzdialenej galaxii s označením NGC 4441, ktorá sa nachádza v súhvezdí Draka.

Pozorovanie supernovy viedlo k vzácnemu objavu

Pozorovanie uvedenej supernovy, ktorú objavili iba deň po jej výbuchu, nebolo pre vedcov spočiatku ničím zvláštnym. Jednalo sa totiž o výbuch bieleho trpaslíka, čo je vo vesmíre celkom bežný jav, i keď ako sa ukázalo, aj ten občas môže prekvapiť a spôsobiť neobyčajne veľkú explóziu. Vedci supernovu klasifikovali ako supernovu typu Ia.

Celkovo rozlišujeme viacero typov supernov, pričom spomínaný typ supernovy je doposiaľ najlepšie zmapovaný a preštudovaný. Výbuch tohto nenápadného bieleho trpaslíka však so sebou priniesol aj jeden neočakávaný sprievodný jav (záblesk ultrafialového svetla), ktorý sa vedcom podarilo pozorovať iba po druhýkrát. Celý vedecký tím momentálne pátra po príčine záblesku, nakoľko explózie bielych trpaslíkov negenerujú dostatočné množstvo tepla, ktoré je potrebné na vznik ultrafialového žiarenia.

Supernova SN2019yvq ZTF/Northwestern/Caltec

Vedci nevedia presne objasniť pôvod záblesku

Biele trpaslíky sú pozostatky jadier hviezd s malou až strednou hmotnosťou, zložené prevažne z degenerovaného elektrónového plynu. Keďže pozostatky týchto hviezdnych jadier nemajú dostatočnú hmotnosť na zapálenie termonukleárnej reakcie, postupne zanikajú a stávajú sa z nich červené obry. Tie sa následne zbavia svojej vonkajšej vrstvy a zostane z nich iba inertné jadro, ktoré nazývame biely trpaslík.

Portál Independent infromoval, že pôvod ultrafialového záblesku vedci zatiaľ nedokážu odhadnúť. Vzniknutý záblesk však vysvetľujú štyrmi rôznymi scenármi, ku ktorým pri výbuchu mohlo dôjsť. Prvá možnosť, ktorá mohla viesť k ultrafialovému záblesku je fakt, že biely trpaslík pohltil svoje sprievodné teleso, čo viedlo k jeho nestabilite a následnému výbuchu, pri ktorom došlo ku kolízií s okolitým materiálom.

Druhým vysvetlením môže byť, že jadro trpaslíka obsahovalo extrémne horúci rádioaktívny materiál, ktorý sa zmiešal s vonkajšími vrstvami, čo viedlo k dosiahnutiu neobvykle veľkej teploty na povrchu. Taktiež mohlo dôjsť k zlúčeniu dvoch bielych trpaslíkov a vzniku masívnej explózie.

Ako poslednú možnosť uvádzajú vedci teóriu, že záblesk vyvolala dvojitá explózia spôsobená horením uhlíkového jadra, ktoré sa zapálilo v dôsledku zlúčenia s héliom nachádzajúcom sa vo vonkajších vrstvách.

Príklad supernovy Typu Ia, nazvaná G299 Zdroj: NASA/CXC/U.Texas

Vedci s vysvetlením prídu najskôr až o rok, kedy bude všetok okolitý vesmírny materiál v dôsledku explózie natoľko vzdialený, že vedci podrobne preskúmajú jeho epicentrum. Pochopiť udalosti, ktoré viedli k záblesku, môžu byť kľúčové pri objasnení temnej energie, ktorá je zodpovedná za zrýchľovanie expanzie vesmíru a o ktorej sme ešte donedávna mali nepresné hypotézy.

Taktiež by mohla objasniť vznik našej planéty, keďže výbuchy supernov sú hlavným zdrojom všetkých ťažkých prvkov ako železo, ktoré má bohaté zastúpenie v zemskom jadre.