Vedci ešte v minulom roku zachytili astrofyzikálny maser, ktorého zdrojom bol výbuch spôsobený zrodom novej hviezdy. Tá sa nachádza vo vzdialenosti približne 22 000 svetelných rokov. Ide o pomerne zriedkavý jav, ktorý sa doteraz podarilo zachytiť len trikrát – píše ScienceAlert.

Slnko je pre nás tou najbližšou hviezdou, ktorá je životne dôležitá. Je však iba jednou z miliárd ďalších hviezd, ktoré sa nachádzajú vo vesmíre a na Mliečnej dráhe. V porovnaní s ostatnými hviezdami dokonca nepatrí ani medzi tie najväčšie, nakoľko väčšina z nich je niekoľkonásobne hmotnejšia.

Tieto hviezdy však výrazne vplývajú na štruktúru, tvar a chemický obsah galaxie. V prípade, že takejto hviezde dôjde palivo nevyhnutné pre fúziu v jadre, začne sa vplyvom vlastnej gravitácie zmršťovať, až dôjde k jej výbuchu – supernove. Ide o takú silnú explóziu, že vo väčšine prípadov to rozmetá všetku hmotu danej hviezdy. Vplyvom výbuchu sa však začína aj zrod novej hviezdy, ktorá vzniká z materiálu vo vesmíre a pozostatkov „mŕtvych“ hviezd.

Vznik novej hviezdy

Pre astronómov je však tajomstvom, ako celý tento zrod prebieha. Známych je len niekoľko málo faktov, no celá skladačka nie je ani zďaleka hotová. Je to tak hlavne preto, že všetky nové hviezdy sú vo veľkej vzdialenosti a „skrývajú“ sa v oblakoch prachu a plynu. Takto pred rokom však astronómovia zaznamenali v okolí hviezdy  G358-MM1 prudký nárast maserov v mikrovlnej časti elektromagnetického spektra.

Protohviezda Zdroj: NASA/JPL-Caltech

Meranie naznačuje, že novovznikajúca hviezda náhle pohltila množstvo plynu a prachu z jej okolia, čo spôsobilo vzplanutie tepelného žiarenia, ktoré sa pohybovalo rýchlosťou asi 8 % rýchlosti svetla (23 983,4 km/s).

Nazýva sa to prírastková udalosť a ide o vôbec tretie pozorovanie tohto javu (Mliečna dráha má pritom miliardy hviezd), pričom tento konkrétny jav bol pozorovaný prvýkrát. Môže to teda znamenať, že nárasty hviezd prechádzajú rôznymi štádiami, prípadne viacerými spôsobmi. Aj preto došlo ku globálnej spolupráci viacerých krajín sveta, ktoré pomocou rádioteleskopov sledujú dianie na oblohe – dodáva Vice.

V podobných pozorovaniach je veľkou výhodou mať na oblohe „viacero párov očí“, ktoré si všimnú každú  zmenu. Sledovanie G358-MM1 sa tak ani zďaleka nekončí a aj keď zrod novej hviezdy môže trvať niekoľko miliónov rokov, tak vedci získajú cenné informácie o tom, ako hviezdy získavajú svoju hmotu.