Vďaka astronómom sa prvýkrát môžeme pozrieť na kompletnú mapu Titánu, ktorá poskytuje prehľad povrchu a rozličných prostredí tohto výnimočného mesiaca Saturnu.
Astronómovia odhalili verejnosti prvú kompletnú globálnu mapu Titanu, ktorá bola zostavená na základe radarových, infračervených a iných dát za pomoci planetárnej sondy Cassini. Ako informuje portál IFLScience, publikácia v žurnále Nature Astronomy popisuje zloženie povrchu Titánu a 6 kľúčových prostredí, ktoré boli formované metánom.
Na Titáne neprší voda, ale metán
Na Zemi môžeme pozorovať cyklus, pri ktorom dážď dopadá na povrch, napĺňa rieky, jazerá či oceány. Dá sa teda povedať, že voda na Zemi formuje jej povrch. Na Titáne existuje podobný cyklus, no v tomto prípade mraky v podobe zrážok chrlia uhľovodíky ako sú metán a etán. Na Zemi ich môžeme pozorovať vo forme plynu, no na Titáne sa vyskytujú kvôli chladnejšiemu podnebiu v tekutej forme.
Ako ďalej popisuje portál Sciencealert, na Titáne sa tieto zrážky vyskytujú po celom jeho povrchu, no rovníkové oblasti sú suchšie ako póly. Titan je jediný objekt slnečnej sústavy iný ako Zem, ktorý sa môže pochváliť stabilným výskytom tekutín na svojom povrchu. Jazerá a moria plné metánu sú hlavnými črtami jeho polárnych oblastí.
Mesiac, ktorý je väčší ako planéta Merkúr
V stredných zemepisných šírkach a rovníkových oblastiach Titanu dominujú organické roviny, pokrývajúce 65 % povrchu. Duny pokrývajú 17 % povrchu a sú tvorené zamrznutými kúskami metánu a iných uhľovodíkov. Ich výskyt sa sústreďuje do oblastí v blízkosti rovníka. Povrch Titánu je tiež tvorený kopcami a horami, ktoré astronómovia označujú ako „Hummocky“.
O týchto kopcovitých a hornatých oblastiach sa predpokladá, že predstavujú odkryté časti kôry Titánu tvorenej ľadom a predstavujú 14 % povrchu. Póly sú domovom metánových jazier a zvláštnych labyrintových terénov. Posledným typom povrchu, ktorý môžeme na mesiaci Saturnu nájsť sú krátery. Tie tvoria len 0,4 % povrchu Titánu. Jeho celkový priemer je 5 150 kilometrov a je druhým najväčším mesiacom Slnečnej sústavy za Jupiterovým Ganymedom. Je tak dokonca väčší ako Merkúr.
Je ale možné, aby v tomto nehostinnom prostredí plnom metánu jestvoval nejaký život?
Spoluautorka publikácie Michael Malaska si myslí, že je to možné: „Je skutočne zábavné myslieť na to, či existujú nejaké spôsoby, ako môžu zložitejšie organické látky klesnúť a zmiešať sa s vodou v ľadovej kôre alebo oceáne hlboko pod povrchom“.
Zároveň upozorňuje, že na Zemi existujú baktérie, ktoré dokážu prežiť len za pomoci vody a uhľovodíkov nazývaných acetylén. Domnieva sa teda, že podobný život by mohol existovať aj na Titáne. Viac nám o možnom živote na Titáne môže povedať sonda Dragonfly. Tá sa bohužiaľ k Titánu dostane až v roku 2034. Dovtedy si tak budeme musieť vystačiť s aktuálnymi poznatkami.