Astronauti z Medzinárodnej vesmírnej stanice zaznamenali nad Európou záhadný modrý záblesk, ktorý zo Zeme zrejme nikto nepostrehol. Jedinečný fenomén má svoje vysvetlenie, hoci vedci ešte donedávna neverili, že vôbec existuje, informuje portál Science Alert.

Opačné blesky

Thomas Pesquet, francúzsky astronaut Európskej vesmírnej agentúry, ktorý sa dostal na Medzinárodnú vesmírnu stanicu v apríli tohto roku na palube kozmickej lode Crew Dragon, práve vytváral časozberné video planéty Zem.

Keď si však potom svoj výtvor prezrel, ostal milo prekvapený. Podarilo sa mu totiž zachytiť pomerne vzácny fenomén, známy ako prechodný svetelný úkaz alebo ionosférický blesk. Ten vyzeral ako modrý záblesk nad Európou a nad ním niekoľko červených bleskov, ktoré sa podobajú na klasické búrkové blesky, akurát dolu hlavou.

ESA / YouTube Screenshot

K fenoménu dochádza počas klasických búrok, avšak oveľa vyššie v atmosfére. Ako vysvetľuje astronaut Pesquet, fascinujúce na týchto bleskoch je, že ešte pred niekoľkými desaťročiami ich občas vídali piloti, kým vedci si ich existenciou neboli vôbec istí.

Videli ich aj nad Slovenskom

Červené ionosférické blesky, známe tiež pod prezývkou „škriatkovia“, dokázal zachytiť aj český fotograf Petr Horálek. Z Česka odfotografoval tých, ktorí sa vytvorili nad Vysokými Tatrami počas letnej búrky.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Petr Horálek (@petrhoralek)

Samotný Pesquet síce nevysvetľuje, o aký konkrétny fenomén ide, podľa portálu Science Alert je však na snímke modrý lúč, ktorý sa ešte nedostal do štádia podlhovastého trysku. To však môže byť spôsobené skutočnosťou, že ide o časozber a na dlhší časový úsek pripadá pomerne malé množstvo snímok. Z celého fenoménu tak máme len túto jednu.

S väčšou pravdepodobnosťou však ide o kratší modrý lúč, ktorý nedosiahne vyššie časti atmosféry a zažiari preto oveľa jasnejšie. Fenomén pritom trvá len niekoľko milieskúnd, v tom lepšom prípade pár sekúnd a je veľmi ťažké ho zachytiť na fotografii.

ESA/NASA/Flickr/Thomas Pesquet

ISS má perfektný výhľad

Ako píše CNET, Medzinárodná vesmírna stanica je v perfektnej pozícii pre študovanie a výskum podobných javov, ktoré sa dejú vysoko v atmosfére a sledovať ich zo zemského povrchu je zložité či niekedy nemožné.

Pesquet tiež dopĺňa, že tieto fenomény môžu mať vplyv aj na globálnu klímu. Ako však však píšu vedci v tohtoročnej štúdii, ich vplyv na chemické zloženie atmosféry je takmer zanedbateľný a ich produkcia oxidu dusného môže prispievať k chemickej rovnováhe nízkej termosféry.

ESA/NASA/Flickr/Thomas Pesquet

Modré lúče nedávno zachytila Európska vesmírna agentúra pomocou nástroja na ISS a kamery. Pôvodne sa predpokladalo, že sú oveľa vzácnejšie, nedávne pozorovania však dokazujú pravý opak a fenomén je zrejme oveľa častejší, než sme si mysleli.

Čítajte viac z kategórie: Novinky