zdroj: ESA/Úprava redakcie

Európska vesmírna agentúra (ESA) sa chystá na inauguračnú misiu najnovšej rakety Ariane 6, ktorá definitívne nahradí Ariane 5. Tá fungovala takmer 30 rokov a vyniesla do vesmíru množstvo ikonických sond, ako je napríklad aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba.

V porovnaní so svojim predchodcom má Ariane 6 priniesť ohromné zmeny a množstvo výhod, avšak v jednej zásadnej vlastnosti zaostáva za takmer celým svetom.

Prvý test v podobe orbitálneho letu sa Ariane 6 je naplánovaný už na zajtra (9. júla), čo je však v porovnaní s ohromnou konkurenciou nesmierne neskoro. Ukazuje sa totiž zásadný nedostatok európskych rakiet, keďže ani najbližší nástupca Ariane 6 neprinesie opakovateľné použitie založené na pristávaní prvého stupňa. Kde sa stala chyba?

Príliš dlhý vývoj

Počiatočné práce na rakete Ariane 6 začali ešte v roku 2010, kedy sa o opakovateľne používateľných rakiet so schopnosťou dopravovať náklad na obežnú dráhu takmer nikomu v praxi ani len nesnívalo. Ako sa ale o niekoľko rokov ukázali, Európa mala byť v tomto smere oveľa inovatívnejšia, keďže sa americkej spoločnosti SpaceX a neskôr aj ďalším podarilo dokázať, že je možné túto metódu efektívne praktizovať.

ESA

Kvôli spôsobu akým Európska únia vyvíja svoje rakety a tiež kvôli samotnej konštrukcii Ariane 6 nebolo možné vykonať dodatočné úpravy, ktoré by umožnili opakované použitie. ESA miesto toho musela naďalej držať s raketou, ktorá je celá použitá len raz a aj keď je lacnejšia v porovnaní s predchodcom, nedokáže sa ani len porovnávať s modernou konkurenciou.

Uplynulo už približne 14 rokov a Ariane 6 sa ešte len teraz chystá na svoj prvý let do vesmíru, ktorý však musí byť bezchybný. Na palube totiž ponesie zariadenia viacerých firiem a inštitúcii, ako je napríklad NASA, samotná spoločnosť ArianeGroup, Lisbonská univerzity, TU Berlin a niekoľko ďalších. Aj keď sa so zlyhaním čiastočne počíta, znamenalo by katastrofu nielen pre samotných zákazníkov, ale predovšetkým pre EÚ a jej schopnosť vynášať do vesmíru vlastné družice, keďže by takáto nehoda spôsobila nepríjemný odklad ďalších misií.

Vynesie slovenskú družicu

Ariane 6 počas inauguračnej misie vynesie do vesmíru, okrem iného, aj doteraz štvrtú slovenskú družicu GRBBeta. GRBBeta je priamym nástupcom družice GRBAlpha, ktorá zaznamenala gama záblesky z hlbokého vesmíru. Cieľom misie je pokračovať v detekcii gama zábleskov. Okrem vedeckých aktivít bude slovenská družica poskytovať aj služby rádioamatérom.

„Nemôžeme sa dočkať štartu a dúfame, že sa GRBBeta bezpečne dostane na obežnú dráhu, kde bude môcť nadviazať na prácu svojho predchodcu a vydláždiť cestu pre ďalšie obdobné misie,“ dodal líder projektu na Leteckej fakulte Technickej univerzite v Košiciach Peter Hanák. Aj keď môže Ariane 6 za svetovou špičkou zaostávať, stále ide o poriadny technologický výdobytok a Európa v tomto smere nie je sama.

Za opakovateľne použiteľnými raketami firmy SpaceX zaostávajú aj americké spoločnosti ako United Launch Alliance, ktoré sa na tomto trhu kedysi cítili neohrozené.

Európa sa trpko prepočítala
Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

V tomto článku sa po odomknutí dozvieš

  • Prečo prichádza Ariane 6 neskoro a akej konkurencii čelí
  • Ktorá kľúčová vlastnosť chýba a prečo to mohlo byť inak
  • Aké má Ariane 6 výhody a v čom naopak zaostáva
  • Ako bude vyzerať prvá misia a prečo musí byť úspešná
  • Čo môže Ariane 6 zachrániť a prečo nemá Europá na výber

Po odomknutí tiež získaš

  • Články bez reklám
  • Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú