V modernom svete je takmer nemožné uniknúť algoritmom. Hneď ráno nás čakajú notifikácie na smartfóne, kedy máme nutkanie otvoriť si sociálne siete a skontrolovať, čo je nové vo svete, aby nám nič neuniklo. YouTube, či Spotify ponúkne hudbu presne na našu mieru, Netflix odporučí filmy a seriály, ktoré by sa nám mohli páčiť. Personifikované reklamy na internete odhadujú, čo by sme asi mohli kúpiť. Algoritmy prenikajú do všetkých oblastí nášho života.

Niektoré odporúčania síce môžu byť užitočné, ale čo to však pre nás znamená? Čo znamená túžba neustále byť informovaní? Sociálne siete, ako aj ďalšie algoritmy, nás nielen ovplyvňujú, ale snažia sa čo najdlhšie udržať našu pozornosť.

Ako na nás vplývajú algoritmy? Čoraz častejšie sa spomínajú výrazy ako doomscrooling, či „hniloba mozgu“. Viaceré štúdie uvádzajú, že konzumácia plytkého obsahu na sociálnych sieťach môžu znižovať objem šedej hmoty v našom mozgu. Ku tomu sa pridávajú ďalšie škodlivé efekty ako skrátená schopnosť sústredenia, či slabá pamäť.

Ako na nás vplývajú algoritmy, ako riadia naše životy a aké dôsledky to má na naše duševné zdravie pre FonTech.sk odpovedal Marek Madro, psychológ a riaditeľ IPčko.sk.

V rozhovore sa dočítaš:

• Ako algoritmy ovplyvňujú naše rozhodovanie
• Čo je doomscrooling a prečo je pre nás nebezpečný
• Aký vplyv majú sociálne siete na mladých
• Ako ovplyvňujú sociálne siete naše vzťahy
• Čo môžeme urobiť pre seba v rámci bezpečného používania sociálnych sietí

Freepik

Akým spôsobom ovplyvňujú algoritmy naše každodenné rozhodnutia, ako sú nákupy, výber obsahu na internete alebo dokonca názor na určité témy?

Na základe našich interakcií, vyhľadávania alebo správania sa na internete a sociálnych sieťach nám algoritmy ponúkajú personalizovaný obsah. Ovplyvňujú to, čo si ne/kúpime, kam pôjdeme na dovolenku či na večeru na základe ponuky produktov, ktorá vychádza z našich predošlých klikov.

Algoritmy ovplyvňujú aj názory, pretože nám ponúkajú obsah, ktorý potvrdzuje naše názory, čím nás uzatvárajú do „informačných bublín“. Algoritmy a content, ktorý sa k nám cez ne dostáva ovplyvňuje naše vnímanie reality, preferencie a dokonca aj názory na dôležité spoločenské témy.

Môžu algoritmy ovplyvňovať duševné zdravie? Ako sa cíti človek, ktorý vidí „dokonalý“ svet iných, ktorý mu sociálne siete ukazujú?

Sociálne siete a algoritmy môžu výrazne ovplyvňovať duševné zdravie a našu sebahodnotu. Na sociálnych sieťach ľudia často zdieľajú len najlepšie momenty svojho života – úspechy, šťastné okamihy a ideálne zábery. Toto môže viesť k neustálemu porovnávaniu sa a pocitu, že náš život nie je taký „dokonalý“ ako životy ostatných, čo môže spôsobovať pocit nedostatočnosti. Taktiež má na to vplyv aj fenomén zbierania likes, ktorý je akýmsi potvrdením sebahodnoty.

Sociálne siete sú plné upravených fotografií, filtrov a ideálnych predstáv o kráse a úspechu, ktoré môžu vytvárať nereálne očakávania. Neustále vystavovanie takýmto ideálom môže spôsobiť pocit nespokojnosti so sebou, svojím vzhľadom alebo životom, čo môže negatívne ovplyvniť sebavedomie a sebahodnotu. Aj napriek tomu, že sociálne siete vznikli kvôli tomu, aby sme boli v spojení, môžu tiež prispieť k pocitu osamelosti a izolácie.

S algoritmami je čoraz viac skloňovaný výraz tzv. doomscrooling. Ako vplýva na človeka?

Doomscrolling alebo doomsurfing znamená, že veľmi intenzívne surfujete a scrollujete na internete, sociálnych sieťach a spravodajských stránkach s cieľom získavať aktuálne informácie z diania doma aj vo svete, pričom ide špecificky o negatívne a náročné informácie.

Jednoducho povedané, je to fenomén, počas ktorého sa intenzívne nasycujeme negatívnymi a ohrozujúcimi informáciami. Tento fenomén intenzívne rozvinula pandémia Covid-19 a následne ďalšie náročné situácie, ktorým sme ako spoločnosť vystavená – vojna na Ukrajine, energetická kríza, klimatická kríza, zemetrasenie v Turecku, migrácia, tragické udalosti, teroristické útoky, polarizácia spoločnosti, politická scéna a mnoho ďalšieho, čo denne žijeme.

Rizikové je to naozaj pre každého z nás akonáhle nás doomscrolling pohltí a zasahuje do nášho života. Máme pocit, že potrebujeme informácie, aby sme sa cítili lepšie, ale zároveň sa dostávame do začarovaného kruhu vyhľadávania aktualizácií a zahlcujeme sa informáciami, ktoré nemôžeme ovplyvniť a nemáme ich pod kontrolou a pomedzi to strácame aktivity a každodennosti, ktoré nám naopak pocity kontroly a istoty dávajú. Konzumáciou negatívnych správ získavame predstavu, že svet je hrozné miesto. Túžba po informáciách a byť informovaný/á je úplne prirodzená. Medzi zdravým nasycovaním informačných potrieb a prepadu doomscrollingu môže tenká hranica.

Freepik

Vedia algoritmy rozpoznať náchylnosť na takéto správanie? Ako sa z neho vymaniť?

Čítaj viac z kategórie: Novinky