Neprešlo ešte ani 10 dní, odkedy sme ťa informovali o prevratnej teórii, podľa ktorej mali byť dinosaury, ako i 75 % všetkého života vyhubené dopadom kométy pochádzajúcej zo vzdialeného Oortovho mraku a už vedci prišli s novými dôkazmi, ktoré plne podporujú pôvodnú teóriu o vyhubení dinosaurov.

Pôvod dlhodobo akceptovanej teórie o vymretí dinosaurov

Ako píše portál ScienceAlert, v roku 1980 zverejnil známy americký fyzik Luis Alvarez spolu so svojim synom Walterom a ďalšími kolegami pôsobivú štúdiu o tenkej vrstve sedimentu, ktorá oddeľuje obdobie kriedy od obdobia paleogénu.

Zobraziť celú galériu (2)

Pixabay

Kriedu možno považovať za najdlhšiu geologickú periódu trvajúcu približne 80-miliónov rokov. Počas tohto obdobia boli dinosaury dominantnou živočíšnou skupinou a ich nadvláda trvala počas celých druhohôr. Na konci kriedy však došlo k masívnemu vymieraniu všetkého života na planéte. Z planéty vymizli amonity, belemnity, ale taktiež dinosaury, čím sa vytvoril priestor pre krátku nadvládu vtákov na začiatku treťohôr, v staršom geologickom období známom ako paleogén.

Alvarez spolu so svojim tímom v 80. rokoch minulého storočia zistili, že v tejto tenkej vrstve sedimentu sa nachádza až neobvyklé množstvo irídia. Irídium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorému sa často hovorí aj „vesmírny prvok“, pretože v zemskej kôre sa vyskytuje iba veľmi ojedinele. Jeho hojný výskyt však možno pozorovať v asteroidoch, čo viedlo k vytvoreniu teórie, že vyhynutie dinosaurov bolo spôsobené dopadom asteroidu, upozorňuje web EarthSky.

K posilneniu tejto teórie došlo v 90. rokoch, kedy bol objavený kráter Chicxulub. Chicxulub je 150 kilometrov široký a 20 kilometer hlboký impaktný kráter nachádzajúci v Mexickom zálive na polostrove Yucatán a až dodnes sa považuje za možnú príčinu vyhynutia dinosaurov.

Dôkazy o tom, či teleso, ktoré vytvorilo tento kráter vyhubilo dinosaury však neboli úplne presvedčivé. Niektorí vedci sa totiž domnievali, že irídium sa mohlo dostať na Zem aj dopadom iných asteroidov a niektorí si dokonca myslia, že za vyhynutím dinosaurov nestojí vesmírne teleso, ale skôr sopečná aktivita, píše web PhysicsWorld.

Nepriestrelné argumenty

S presvedčivými dôkazmi však vyrukovali vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Science Advances. Tí totiž v svojej práci analyzovali chemické zloženie vrstiev hornín získaných pomocou vrtov vykonaných počas expedície IODP-ICDP Expedition 364 (2016), ktorá z krátera odobrala asi 900 metrov vzoriek horninového jadra.

Úlomok horninového jadra odobratý z krátera, ktorý vyhubil dinosaury. International Ocean Discovery Program.

Chemická analýza ukázala, že vo vyvŕtaných horninových jadrách z krátera Chicxulub sa nachádza oveľa hrubšia vrstva irídia než na iných miestach z tejto éry. Objavená vrstva bola dokonca natoľko hrubá, že vedcom pomohla objasniť ako dlho približne trvalo vymieranie dinosaurov, ktoré podľa nových zistení malo byť relatívne rýchle a k masovému vymretiu malo dôjsť v priebehu iba jedného až dvoch desaťročí.

Okrem toho výsledky štúdie odhalili aj vysoké hladiny niekoľkých ďalších prvkov spojených s výskytom asteroidov, ktoré okrem usadenín z krátera Chicxulub boli nájdené až na 52 miestach na Zemi. Vedci sa teda domnievajú, že disponujú presvedčivými dôkazmi o tom, že dinosaury nevymreli ani v dôsledku sopečnej aktivity, ani pádu kométy, ale dopadom 11 km veľkého meteoritu, ktorý našu planétu zasiahol pred približne 66-miliómi rokov.