Bing Image Creator/ Midjourney/Úprava redakcie

V roku 1960 dnes už legendárny astronóm Frank Drak pri stretnutí organizácie SETI predostrel návrh rovnice, ktorá by mala odhaliť pravdepodobnosť výskytu mimozemských civilizácií v našej galaxii. Táto rovnica je dnes známa ako Drakeova rovnica, pričom detailne sme ju rozoberali aj v samostatnom článku.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Enormné množstvo obývateľných svetov

Ako ďalej upozorňuje portál ScienceAlert, kľúčovým parametrom tejto rovnice je počet planét, ktoré dokážu podporovať život (obývateľné planéty). Hoci v tej dobe astronómovia nemali k dispozícii žiadne údaje o planétach obiehajúcich okolo iných hviezd, dnes sme vďaka rôznym misiám odhalili viac než 5 523 exoplanét, pričom necelých 10 000 čaká na svoje definitívne potvrdenie.

Drakeova rovnica. University of Rochester (úprava redakcie)

Na základe týchto údajov astronómovia odhadujú, že v Mliečnej dráhe by sa malo nachádzať najmenej 100 miliárd obývateľných planét. V novej štúdii dostupnej na predtlačovom serveri arXiv profesor Piero Madau predostrel nový matematický rámec na výpočet populácie obývateľných planét v okruhu 100 parsekov, teda 326 svetelných rokov.

Za predpokladu, že hviezdne systémy ako je slnečná sústava spolu so Zemou a ďalšími planétami, sú vo vesmíre úplne bežné, potom v okruhu 326 svetelných rokov by sa malo nachádzať zhruba 11 000 skalnatých exoplanét, ktoré obiehajú v obývateľnej zóne svojej hviezdy.

Článok pokračuje pod videom ↓

Ústredným bodom jeho štúdie je tzv. kozmologický princíp, teda hypotéza, podľa ktorej je vesmír priestorovo homogénny a izotropný – v dostatočne veľkých meradlách vyzerá rovnako z každého miesta a každým smerom. To znamená, že vo vesmíre nie je privilegovaný smer ani privilegované miesto.

Mimo iného tiež zvážil úlohu času a veku vo vesmíre, vrátane vzniku hviezd, chemického obohacovania miestneho galaktického disku, ako aj časovú os vzniku jednoduchého mikrobiálneho a napokon aj zložitého života na Zemi.

Vzhľadom na uvedené a fakt, že Zem sa spolu so Slnkom sformovala približne pred 4,5 miliardami rokmi, životu trvalo 500 miliónov rokov, kým sa vynoril z prvotných podmienok, ktoré panovali na Zemi, za ďalších 500 miliónov rokov sa objavila fotosyntéza, ktorá zmenila zloženie naše atmosféry, čo napokon zhruba pred 2,4 miliardami rokov viedlo k veľkej oxidačnej udalosti, vedec tvrdí, že Drakeova rovnica je pri pátraní po mimozemských civilizáciách len časťou príbehu.

Midjourney

Preto tiež navrhol matematický rámec s označením TPP (temperate terrestrial planets), ktorý v jednoduchosti hovorí o tom, kedy sa potenciálne mohli v našom kúte vesmíru vytvoriť pozemské planéty a mikrobiálny život.

Kde sa vo vesmíre nachádza život?

To v konečnom dôsledku viedlo k zisteniu, že v okruhu 100 parsekov (326 svetelných rokov) sa môže nachádzať takmer 11 000 kamenných exoplanét obiehajúcich svoju hviezdu v obývateľnej zóne.

Ďalej sa ukázalo, že tvorba TPP v blízkosti našej slnečnej sústavy bola pravdepodobne epizodická, pričom k prvotnému rozmachu došlo zhruba pred 10 až 11 miliardami rokov. Po tejto udalosti nasledovala ďalšia, ku ktorej došlo zhruba pred 5 miliardami rokov, pričom v tejto etape vznikla aj slnečná sústava.

Ďalším zaujímavým zistím je to, že v okruhu 100 parsekov je drvivá väčšina TPP omnoho starších ako je slnečná sústava, čo potvrdzuje doterajšie hypotézy o tom, že sme sa vo vesmíre jednoducho ocitli príliš neskoro.

Najzaujímavejším je však výsledok, ktorý naznačuje, že ak mikrobiálny život vznikol v rovnakom časovom horizonte ako na Zemi aj na viac ako 1 % TPP (to je veľké AK), potom by najbližšia planéta, na ktorej sa nachádza život, mala byť vzdialená menej ako 65 svetelných rokov.

Samozrejme, žiadna záruka na to, že v tomto okruhu nájdeme skutočne obývateľnú planétu, respektíve planétu, ktorá sa hemží životom, neexistuje.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP