Nedávna správa pracovnej skupiny Global Solidarity Levies navrhuje nové riešenie financovania opatrení v oblasti klímy: zdanenie uhlíkovo náročných odvetví vrátane ťažby kryptomien.

Publikácia bola pripravená pred COP29, medzinárodným stretnutím svetových lídrov, kde sa malo diskutovať o tom, čo môžu krajiny urobiť v súvislosti s prehlbujúcou sa klimatickou krízou.

Tento inovatívny prístup je súčasťou širšej snahy nájsť 1 bilión dolárov na financovanie opatrení v oblasti klímy a daň z kryptomien sa javí ako jedna z možností, ako získať veľkú časť tejto sumy.

Ďalej sa navrhujú dane z výroby plastov, z vernostných programov leteckých spoločností a z luxusného tovaru.

Vzostup krypta

Rok 2024 bol z pohľadu rastu hodnoty kryptomien vynikajúci. Virtuálne meny sa už v súčasnosti používajú v najrôznejších oblastiach. Za krytpomenu si môžete rezervovať letenku u vybraných leteckých spoločností, alebo zahrať v kryptokasínach, a po znovuzvolení Donalda Trumpa, známeho nadšenca kryptomien, ktorý sľúbil, že bude brániť regulácii, zažívajú kryptomeny ďalší boom.

Väčšina odborníkov predpovedala, že bitcoin v roku 2025 prekoná hranicu 100 000 dolárov, a je možné, že bude ďalej rásť.

No napriek veľkému úspechu kryptomien, je tu aj obrovský odpor zo strany mocných krajín, ako je Čína.

Čínska vláda sa v posledných rokoch obzvlášť agresívne pokúšala regulovať kryptomeny, zakázala prvotné uvedenie meny (initial coin offering — ICO) a zatvorila burzy kryptomien.

Aj Európska únia podnikla kroky na reguláciu kryptomien, hoci jej prístup bol doteraz menej reštriktívny.

Na konferencii COP29 však mnohé krajiny naznačili zmenu postoja. Cieľom tohto prelomového návrhu, označeného ako globálna „solidárna daň“ z kryptomien, je využiť rastúci trh s kryptomenami na financovanie kľúčových iniciatív v oblasti klímy.

Dôvodov bolo niekoľko. Po prvé, mnohé kryptomeny, najmä bitcoin, sa spoliehajú na energeticky náročné procesy ťažby, ktoré prispievajú k emisiám skleníkových plynov.

Kryptomeny sa po svojom prudkom raste tiež považujú za nevyužitý zdroj príjmov, ktorý však často funguje mimo tradičných daňových rámcov. Globálny odvod by tak priniesol značné príjmy.

Lídri tvrdia, že získanie týchto prostriedkov by bolo prejavom celosvetovej solidarity a financie by sa mohli použiť na opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie v zraniteľných krajinách.

Ako by to malo fungovať

Ako by teda fungovala takáto daň?

O konkrétnej podobe dane sa ešte diskutuje, ale potenciálne by sa mohla vyberať:

• daň z transakcií, ktorá by predstavovala malé percento z každej transakcie kryptomeny,
• daň z energie spotrebovanej pri ťažbe,
• daň z kapitálových výnosov z obchodovania s kryptomenami.

Všetky vyššie uvedené návrhy sú zaujímavé, no na ich realizáciu treba prekonať niekoľko veľkých výziev.

Po prvé, vysoko volatilná povaha trhu s kryptomenami by mohla spôsobiť neistotu v prognózach príjmov. Vlády by sa nemohli spoliehať na predpokladanú výšku príjmov, čo by veľmi sťažilo plánovanie.

Zavedenie globálnej dane z decentralizovaného aktíva, akým je kryptomena, by vyžadovalo medzinárodnú spoluprácu na vytvorenie globálneho rámca. Akékoľvek nezhody by mohli spôsobiť niekoľkomesačné zdržanie, kým by sa zúčastnené strany snažili dosiahnuť kompromis.

Niektorí predstavitelia kryptosektora tiež tvrdia, že dane by mohli v odvetví potlačiť inovácie, ktoré majú potenciál stimulovať hospodársky rast a technologický pokrok.

Napriek týmto prekážkam má dobre navrhnutá daň z krypta potenciál podporiť boj proti zmene klímy v čase, keď zmeny počasia už začínajú vážne ovplyvňovať našu planétu.

Budúcnosť boja proti klimatickým zmenám financovaného z kryptomien

Predstava, že by sa v budúcnosti boj proti klimatickým zmenám financoval z kryptomien, je fascinujúca. Sila technológie blockchain v spojení s bohatstvom, ktoré vytvára trh s kryptomenami, by mohla zmeniť environmentálne opatrenia.

Ak bude daň schválená, mohla by otvoriť dvere do sveta, v ktorom inteligentné zmluvy automatizujú vyplácanie finančných prostriedkov na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

Uhlíkové kredity založené na blockchaine by tiež mohli byť ďalším stimulom pre ľudí, aby dodržiavali udržateľné postupy, a orgánom by uľahčili sledovanie a overovanie znižovania emisií .

Všetky tieto výhody však neznamenajú, že nevýhody kryptomien možno ignorovať.

Je potrebné riešiť energetickú náročnosť niektorých ťažiarskych činností a poskytnúť finančné prostriedky na ekologickejšie metódy. Takisto treba zaviesť určité bezpečnostné bariéry, ktoré by sa vyrovnali s nepredvídateľnosťou trhu s kryptomenami.

Ak sa tieto problémy podarí vyriešiť, môže ľudstvo urobiť veľké kroky k obmedzeniu budúcich škôd na životnom prostredí.

Pandémia COVID-19 ukázala, aký silný môže byť jednotný postup v boji proti globálnemu problému: ak to ľudstvo s pomocou bitcoinu a spol. opäť dokáže, nemusela by zmena klímy byť taká drastická, ako sa vedci obávajú.