Ako vznikol život? Túto otázku si ľudstvo kladie už dlhé storočia a odpoveď na ňu hľadal už v 4. storočí pred Kristom slávny starogrécky filozof Aristoteles. Ten prišiel s hypotézou o samooplodnení, teda o takzvanej abiogenéze, ktorá bola vo svete rozšírená až kým ju v 19. storočí nevyvrátil Louis Pasteur. Teória evolučnej abiogenézy je však vo svojej podstate o niečo zložitejšia – zaoberá sa totiž vznikom života z anorganických látok, píše portál Science Alert.

Evolučná abiogenéza je v súčasnosti najviac akceptovaná teória o postupnom a zákonitom vzniku živej hmoty z neživej. Hoci tejto teórii verí väčšina súčasných prírodovedcov, nikto z nich presne nevie, ako sa celý proces vlastne odohral. Vieme, že raz sa to už stalo, keďže na Zemi život existuje. No ako veľmi je pravdepodobné, že sa v celom vesmíre niekedy odohralo niečo podobné? Ako často vznikne živá hmota z neživej?

Je veľmi nepravdepodobné, že okrem Zeme existuje život ešte inde v pozorovateľnom vesmíre. Pixabay

Mnohé svetové náboženstvá vysvetľujú vznik života nadprirodzeným zásahom tajomnej vyššej moci. Jednoducho a symbolicky podaný opis stvorenia sveta všemohúcim Bohom v Biblii mnohým nestačí, a preto vedci dodnes hľadajú presnejšie, racionálnejšie vysvetlenia toho, ako život vlastne vznikol. Japonský vedec Tomonori Totani z Tokijskej univerzity považuje túto otázku za zásadnú.

Totani pôsobí ako profesor astronómie a astrofyziky. Začiatkom februára 2020 publikoval v Nature Scientific Reports prácu s názvom Emergencia života v inflačnom vesmíre, v ktorej sa opiera o dva dôležité piliere. Prvým z nich je pravdepodobnosť výskytu udalostí. Keďže vesmír je obrovský, neustále sa rozpína a má už 13,8 miliárd rokov. Existuje teda pravdepodobnosť, že život mohol vzniknúť aj mimo Zeme.

Reťazec RNA. Zdroj: Wikipedia

Druhým pilierom je polymér RNA, teda ribonukleová kyselina, zložená z monomérov, ktoré nazývame ribonukleotity. Ak by mali dostatočný čas a správne chemické podmienky, tak by teoreticky mohlo dôjsť k  ich spontánnemu spojeniu, pričom by vznikla práve RNA. Aby však bola schopná sama sa reprodukovať, Vlákno, z ktorého je zložená, by muselo mať dĺžku od 40 do 100 nukleotitov.

Vieme, že život už raz vznikol, takže je pravdepodobné, že abiogenéza sa odohrala aspoň raz, aj keď je táto šanca nepatrná. Podľa portálu SciTech Daily sa totiž v celom pozorovateľnom vesmíre doteraz mohol štatisticky vytvoriť len reťazec zložený z 20 monomérov, čo je o dosť menej ako spomínané rozpätie od 40 do 100 monomérov potrebných na samoreprodukciu. Vesmír je ale väčší, než dokážeme zo Zeme pozorovať, čo znamená, že mimo nášho dohľadu je takýto vznik života výrazne pravdepodobnejší.

Ako často vo vesmíre vznikne živá hmota z neživej? Túto otázku si kladie aj japonský profesor Tomonori Totani. Pixabay

Práca profesora Totaniho síce neprináša odpoveď, ale pomáha lepšie definovať otázku. Tiež pozýva ostatných k hľadaniu jej odpovede. „Rovnako ako mnohých ďalších v tejto oblasti výskumu, aj mňa zviedla zvedavosť a nezodpovedané otázky,“ povedal Totani.

„Kombinácia môjho dlhoročného skúmania vesmíru s nedávnym výskumom v oblasti chémie RNA ma doviedla k záveru, že na túto otázku existuje odpoveď. Vesmír v jednom momente jednoducho musel prejsť z abiotického (zo stavu bez života) do biotického stavu.“ Podľa Totaniho je to vzrušujúca myšlienka a pevne verí, že veda a výskum jedného dňa odhalia pôvod života ako takého.