Od ľudí, ktorí spochybňujú  vedecké poznatky o klíme často počuť, že počítačové modely, ktoré vedci používajú na predpovedanie progresu globálneho otepľovania v budúcnosti, sú nepresné a nemali by sme im dôverovať. Na základe týchto hrozivých predpovedí sa totiž politici rozhodujú či, ale hlavne ako majú podniknúť relatívne drahé kroky s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov. 

Strašidelne prísne emisné limity EÚ nesplní žiadna automobilka. Dostanú obrovské pokuty

Automobilky nieže nespĺňajú emisné ciele EÚ, dokonca sa od nich čoraz viac vzďaľujú

Nová štúdia sa týmto argumentom vyhla tým, že skúmala, ako sa menili klimatické modely publikované medzi rokom 1970, kedy boli počítače na neporovnateľnej úrovni so súčasnosťou a rokom 2007. Téme sa venoval The Washington Post a poukázal naň portál Sciencealert.

Podľa štúdie sa zdá, že väčšina modelov toho, ako sa svet oteplí v reakcii na rastúce hodnoty skleníkových plynov v atmosfére, bola veľmi presná. Skleníkové plyny, hlavne oxid uhličitý, tento rok prekonali viaceré rekordné hodnoty z minulosti. Ich koncentrácia je teraz vyššia ako kedykoľvek predtým.

Ukázalo sa, že jeden z najslávnejších výpočtov bývalého výskumníka NASA Jamesa Hansena nie je úplne presný. Hansen totiž otepľovanie nadhodnotil, lebo predpokladal, že vo vzduchu bude oveľa väčšie množstvo skleníkových plynov. „Hansenove výpočty nie sú presné,“ hovorí autor štúdie Zeke Hausfather, výskumný pracovník na Kalifornskej univerzite v Berkeley, „pretože v nich je asi 50 % odchýlka. Hansen totiž nepredpokladal výrazný pokles emisií látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.“

Aj keď bol Hansenov model nepresný, spolu s inými, presnejšími modelmi potvrdil základný vzťah medzi emisiami skleníkových plynov a otepľovaním planéty. „Je dôležité, že tieto klimatické modely máme. Už dlho nám ukazujú, aká by teplota našej Zeme mala byť a že taká nie je,“ uviedol v rozhovore Hausfather. Povedal tiež, že pri skúmaní výkonnosti modelov z minulosti môžu vedci získať lepšiu predstavu o výhodách a nevýhodách najnovších generácii modelov.

Vedci v súčasnosti pripravujú nové klimatické modely pre šiestu konferenciu OSN o klimatických zmenách, ktorá bude konať v roku 2022 a na ktorej predstavia hodnotiacu správu o zmene klímy. Na týchto konferenciách sa vždy prijímajú radikálne záväzky predstaviteľov mnohých štátov a tento trend bude pokračovať. Hrozí totiž, že klimatické zmeny budúci rok prinesú ešte väčšie teplotné extrémy.

Porovnanie trendov teploty s časom (hore) a implikovanej prechodnej klimatickej reakcie alebo množstva zvýšenia teploty, ktoré by sa mohlo vyskytnúť, keď sa oxid uhličitý zdvojnásobí (dole) medzi pozorovaniami a modelmi počas zobrazených období.

Haufather priznáva, že klimatické modely nie sú dokonalé, ale stále sa vyvíjajú. Štúdia však zistila, že v skúmaných modeloch nebolo zistené nadhodnotenie alebo podcenenie otepľovania v budúcnosti. Pokiaľ ide o teplotu, je takmer isté, že súčasné modely presne zachytávajú reakciu planéty na zvýšenie množstva skleníkových plynov vo vzduchu.

Existuje však mnoho ďalších aspektov meniacej sa klímy, ktoré nie sú natoľko predpovedateľné ako teplota. Dobrým príkladom je napríklad to, ako malé atmosférické častice známe ako aerosóly môžu zmeniť typy oblakov, ktoré sa tvoria, čo otepľovanie planéty, buď zvýši, alebo zníži.

„Teplota je na predpovedanie jednoduchá, predpovedať zmeny zrážok, najmä na regionálnej úrovni je pre výskumníkov naozaj veľmi ťažké.“ hovorí Hausfather. Vedci v rámci štúdie vyhodnotili vývoj klimatických modelov predpokladanej priemernej zmeny teploty podľa toho, čo sa v priebehu času skutočne stalo.

Z tohto hľadiska bolo 10 zo 17 skúmaných modelov jednoducho takmer dokonale zhodných. Skúmal sa tiež vzťah medzi teplotou a množstvom skleníkových plynov v atmosfére, pri ktorom bolo zhodných 14 zo 17 modelov.

Vedci, ktorí sa novej štúdie nezúčastnili, uviedli, že v nej boli použité relatívne jednoduché štatistické analýzy. Napríklad, Kevin Trenberth, vedecký pracovník Národného centra pre výskum atmosféry, má pochybnosti o kľúčovom závere štúdie, že „klimatické modely efektívne zachytávajú procesy“, ktoré poháňajú priemernú povrchovú teplotu v priebehu mnohých desaťročí. Tvrdí totiž, že realita je zložitejšia, ako ukazuje štúdia.

Podľa Trenbertha skutočnosť, že hrozivé klimatické modely a predpovede, že teplota bude rásť, boli pravdivé, neznamená, že nie je potrebný ďalší výskum. Niektoré z neistých faktorov týkajúcich sa zmeny klímy (napríklad to, ako na ne reaguje kolobeh vody v prírode), by mohli ovplyvniť nielen globálne teploty, ale aj hurikány a aerosóly, ktoré sú nie sú obsiahnuté v klimatických modeloch. V prípade aerosólov je veľmi dôležitý ich vplyv na tvorbu oblakov, ktoré tiež menia teploty.