Ropa zlacnela, nafta nie. Problém, ktorý drží ceny palív vysoko, môže trvať roky

Keď sa pozrieš iba na cenu suroviny, situácia pôsobí podstatne pokojnejšie. Brent sa v čase publikovania dnešnej analýzy Reuters pohyboval okolo 90 dolárov za barel. To je stále približne o štvrtinu viac než pred vypuknutím konfliktu na konci februára, ale zároveň citeľne pod vojnovým maximom 118 dolárov.

Hotové palivá išli opačným smerom. Podľa Reuters sa európska cena dieselu od začiatku vojny zvýšila o viac než 70 %. Rafinérska marža na európsku naftu, teda rozdiel medzi hodnotou vyrobeného paliva a cenou vstupnej ropy, sa od februára viac než strojnásobila a dostala sa nad 75 dolárov za barel. Práve tu sa skrýva dôvod, prečo jednoduchá veta „ropa zlacnela, takže palivá musia zlacnieť tiež“ momentálne nefunguje.

Problém sa presunul z ropného poľa do rafinérie

Ropa v zemi alebo na tankeri ešte nie je benzín ani nafta, ktoré naleješ do auta. Musí sa dostať do rafinérie, spracovať a následne distribuovať na konkrétny trh. Práve tento medzičlánok dostal počas posledných mesiacov mimoriadne silný zásah.

Reuters vo svojej dnešnej analýze uvádza, že konflikt vyradil viac než 20 % z približne 9,6 milióna barelov denne rafinérskej kapacity Blízkeho východu. Zároveň zostáva výrazne obmedzený vývoz palív z Perzského zálivu a problémy s tokom ropy cez Hormuzský prieliv prinútili časť rafinérií v Ázii obmedzovať výrobu.

Do toho prišiel druhý problém na opačnej strane Európy. Mesiace ukrajinských útokov na ruskú energetickú infraštruktúru podľa údajov citovaných Reuters stlačili ruské spracovanie ropy takmer o 30 %, pod hranicu štyroch miliónov barelov denne. Moskva následne v júli zakázala vývoz dieselu.

Pre Európu je táto kombinácia nepríjemná. Ropa môže byť na svetovom trhu dostupná, no počet miest, ktoré ju dokážu vo veľkom premieňať na naftu, benzín či letecké palivo, sa zmenšil. A zostávajúce rafinérie nemajú neobmedzenú rezervu.

Reuters upozorňoval už v predchádzajúcich týždňoch, že európske a americké rafinérie pracujú pri vysokom využití kapacít. Ak časť svetovej produkcie palív vypadne, nie je možné zo dňa na deň prikázať zvyšku sektora, aby chýbajúce milióny barelov jednoducho vyrobil navyše.

Pixabay

Zásoby, ktoré tlmili prvý šok, sa stenčujú

Prvé mesiace krízy pomohli zvládnuť zásoby vytvorené ešte pred vojnou. Aj tento vankúš sa však podľa analýzy stenčuje. Reuters s odvolaním na americký Úrad pre energetické informácie (EIA) píše, že globálne zásoby ropy a palív medzi marcom a júlom klesali tempom približne 3,5 milióna barelov denne. To zodpovedá viac než trom percentám svetovej spotreby.

Celosvetový chod rafinérií bol v druhom štvrťroku medziročne nižší o 5,1 milióna barelov denne. Vysoké ceny síce začali ničiť časť dopytu – spotreba rafinovaných produktov klesla približne o štyri milióny barelov denne –, ale výroba padala ešte rýchlejšie. Výsledkom zostal deficit presahujúci milión barelov denne.

Ani ďalšie mesiace nemusia priniesť okamžitý obrat. Reuters pri treťom štvrťroku pracuje s projekciou medziročného poklesu rafinérskej výroby o 4,1 milióna barelov denne, zatiaľ čo dopyt má klesnúť približne o 2,4 milióna.

Tu však treba byť opatrný. Ide o analýzu a scenár Reuters založený na dnešnom stave trhu, nie o istotu, že ceny dieselu budú niekoľko rokov iba rásť. Samotný autor Ron Bousso upozorňuje na vysokú neistotu geopolitického vývoja a Reuters text označuje ako komentár, pričom vyjadrené názory patria autorovi.

Pexels (Úprava redakcie)

Ani mier nemusí okamžite priniesť lacnú naftu

Najzaujímavejšia časť problému začína pri otázke, čo by sa stalo, keby sa konflikt náhle upokojil. Ropa by mohla reagovať veľmi rýchlo. Ak by sa obnovila bezpečná preprava cez Hormuzský prieliv a na svetový trh sa vrátili ďalšie barely, cena Brentu môže klesnúť. Rafinériu však neopravíš stlačením tlačidla.

Reuters uvádza, že počas vojny bolo poškodených viac než 20 rafinérií v oblasti Perzského zálivu. Časť z nich môže potrebovať rozsiahle opravy a náhradné kompresory, výmenníky tepla či špecializované katalyzátory. Dodacie lehoty podobných zariadení boli napäté už pred konfliktom. Presne preto môže vzniknúť zvláštna situácia: ropa zlacnie výrazne skôr než diesel.

Americká EIA pritom vo svojom augustovom výhľade očakáva, že väčšina blízkovýchodnej produkcie ropy sa priblíži k predvojnovej úrovni začiatkom roka 2027 a Brent by po obnove zásob mohol v roku 2027 priemerne klesnúť približne na 69 dolárov za barel. Ide však o prognózu založenú na predpokladoch vývoja konfliktu a toku ropy. Obnova samotnej rafinérskej kapacity predstavuje samostatný problém.

Nejde teda o rozpor medzi dvoma zdrojmi. Jeden opisuje možný návrat ropy, druhý upozorňuje na oveľa pomalšie zotavenie výroby hotových palív.

Slovensko už tento rozdiel vidí na pumpách

Pre slovenského vodiča nemusíme zostať pri veľkoobchodných grafoch. Najnovšie dostupné oficiálne údaje Štatistického úradu SR za 32. týždeň, teda obdobie od 3. do 9. augusta, ukazujú veľmi nezvyčajný rozostup medzi základným benzínom a naftou.

Liter benzínu 95 stál priemerne 1,701 eura, zatiaľ čo za liter nafty motoristi platili 1,833 eura. Diesel bol teda o 13,2 centa na liter, respektíve približne o 7,8 %, drahší než benzín. Ešte výraznejšie vyzerá medziročné porovnanie. Benzín 95 bol drahší o 11,6 %, no motorová nafta až o 25,1 %. Prémiová nafta sa dostala na 2,025 eura za liter, čo bola podľa Štatistického úradu najvyššia hodnota za viac než dva a pol roka.

Nie je to dôkaz, že dnešná rafinérska kríza automaticky spôsobila každý cent slovenského zdraženia. Maloobchodnú cenu ovplyvňuje viac faktorov od daní cez logistiku až po čas, za ktorý sa veľkoobchodné ceny pretavia do cenníkov čerpacích staníc. Smer je však veľmi podobný tomu, čo vidí Reuters na európskom trhu: nafta sa od benzínu cenovo odtrhla.

Pixabay

Včera sme prepočítali diesel. Dnešná analýza ukazuje jeho najväčšie riziko

Presne na túto situáciu nadväzuje náš včerajší prepočet, či sa ešte Slovákovi oplatí kupovať diesel. Porovnali sme dve výkonovo rovnaké Škody Octavia Combi – benzínovú 1.5 TSI m-HEV DSG a dieselovú 2.0 TDI DSG. Podľa nezávislého testu ADAC spotreboval benzín 5,8 litra a diesel 4,9 litra na 100 kilometrov. Nafta teda stále využíva svoju najväčšiu fyzikálnu výhodu: na rovnakú vzdialenosť jej auto spáli menej.

Lenže pri slovenských cenách 1,701 €/l za benzín a 1,833 €/l za naftu vyšiel benzín na približne 9,87 eura na 100 kilometrov. Diesel stál na samotnom palive približne 8,98 eura a po pripočítaní nami zvolenej spotreby AdBlue približne 9,28 eura. Úspora dieselu bola iba 59 centov na 100 kilometrov.

Keďže porovnateľná naftová Octavia stojí o 2 440 eur viac, bod návratnosti nám vyšiel až na približne 82 700 kilometrov ročne počas piatich rokov. Tento výsledok platí pre konkrétny model, dnešné ceny a zvolenú metodiku, nie pre každý diesel na trhu.

Dnešná analýza Reuters však ukazuje, prečo môže byť práve cena nafty najväčšou neistotou celého výpočtu.

Škoda/Unsplash

Stačí ďalších 12 centov a výhoda dieselu zmizne úplne

Na rovnakom modeli sa dá ukázať ešte jeden zaujímavý scenár. Dnes je nafta približne o 13,2 centa na liter drahšia než benzín. Pri spotrebe 4,9 l/100 km jej nižšia spotreba tento rozdiel ešte dokáže prekonať. Ak by však benzín zostal na 1,701 €/l a nafta sa dostala približne na 1,953 €/l, rozdiel by narástol na približne 25,2 centa za liter.

Pri rovnakých vstupoch z nášho včerajšieho modelu by potom nastal zlom: dieselová Octavia by aj napriek spotrebe nižšej o 0,9 litra a po započítaní AdBlue stála na každých 100 kilometrov približne rovnako ako benzínová.

Posledné dva riadky nie sú prognózou ceny nafty. Ide o citlivostný prepočet, ktorý drží benzín na dnešnej cene, zachováva spotreby, cenu auta a spotrebu AdBlue z nášho modelu a mení iba cenu dieselu.

Práve tým najlepšie ukazuje, prečo je dnešná rafinérska kríza pre majiteľov a kupujúcich dieselov dôležitejšia než samotné titulky o cene ropy.

Vysoká nafta nebolí iba majiteľov dieselových áut

Diesel je zároveň palivom nákladnej dopravy, stavebných strojov, poľnohospodárstva a veľkej časti európskej logistiky. Jeho drahšia výroba sa preto nemusí skončiť pri vyššej sume na stojane čerpacej stanice.

Reuters spája napätý trh rafinovaných palív aj s rizikom dlhšie trvajúceho energetického inflačného tlaku. V eurozóne v júli zrýchlila inflácia na 2,9 % a náklady na energie medziročne stúpli o 10 %. Autor analýzy upozorňuje, že ak bude nedostatok rafinovaných produktov trvať dlhšie, predstava krátkeho energetického šoku môže byť príliš optimistická.

Stále však existuje aj opačný scenár. Slabší dopyt, opravené rafinérie, návrat exportov a postupné dopĺňanie zásob môžu tlak zlomiť rýchlejšie, než sa dnes zdá. Preto by bolo chybou prezentovať dnešnú analýzu Reuters ako hotovú predpoveď cien na rok 2027 alebo 2028.

Jej hlavná pointa je užitočnejšia: cena ropy prestala sama osebe vysvetľovať cenu nafty. Pre slovenského vodiča je to zásadná zmena. Brent môže klesnúť o desiatky dolárov a diesel napriek tomu nemusí zlacnieť rovnakým tempom, pokiaľ svet nedokáže obnoviť rafinérsku výrobu a zásoby hotových palív.

A kým sa tak nestane, stará poučka o výhodnom dieseli má ďalší problém. Už nerozhoduje iba to, koľko litrov motor spáli. Čoraz viac rozhoduje, koľko stojí samotný liter nafty oproti benzínu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky