Na Slovensku mizne pitná voda skôr, než sa dostane k ľuďom. Deravý problém prišiel v najhoršom čase

Obyvatelia obce Cabov v okrese Vranov nad Topľou sa počas augusta dostali do situácie, ktorú by si väčšina ľudí so Slovenskom nespájala. Obec začala každý večer vypínať prívod pitnej vody, pričom dodávku obnovovala až ráno.

Spočiatku sa zdalo, že problém spôsobuje leto a nedostatok vody. Samospráva už koncom júna zakázala napúšťanie bazénov, polievanie trávnikov či umývanie áut z obecného vodovodu. Vodojem strácal vodu a logickým podozrivým bolo sucho a slabší prítok. Potom však obec urobila jednoduchý experiment.

Podľa reportáže STVR rozdelili Cabov na päť častí a približne o jednej hodine v noci začali merať spotrebu. Práve nočné hodiny sú na podobnú kontrolu vhodné, pretože bežný odber domácností výrazne klesne a neobvykle vysoký prietok môže upozorniť na únik.

Výsledok bol zarážajúci. Obec identifikovala 17 porúch na vodovode, ktorý má približne 60 rokov. Ešte 12. augusta pracovníci opravovali prípojku starú 58 rokov, na ktorej bol podľa starostu veľký únik. V tom čase zostávali ďalšie štyri problematické miesta, ktoré bolo potrebné riešiť. STVR zároveň uvádza, že po zásahoch sa vodojem opäť takmer naplnil.

Cabov teda neprišiel o vodu iba preto, že by jej v prírode zrazu nebolo dosť. Významná časť problému bola ukrytá pod zemou.

Z každej stovky litrov sa v potrubiach stratí približne 26

Celoslovenské čísla ukazujú, že Cabov nie je izolovaná kuriozita. Podľa najnovšej dostupnej Správy o stave životného prostredia SR predstavovali v roku 2024 straty vody v potrubnej sieti 26,07 % z celkového množstva vody vyrobenej vo vodohospodárskych zariadeniach. Rovnaký údaj zverejňuje aj Enviroportál vo svojom indikátore napojenosti na verejné vodovody.

Preložené do zrozumiteľnejšieho čísla: z každých 100 litrov vyrobenej vody pripadá na straty v potrubnej sieti približne 26 litrov. Nie je to pritom údaj z dávnej minulosti. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v júli 2026 zverejnil Analýzu strát vody vo verejných vodovodoch za rok 2025. Posudzoval údaje 14 veľkých vodárenských spoločností pôsobiacich na Slovensku a zistil výrazné rozdiely.

Straty sa pohybovali od 16,99 % až po 32,37 %. To znamená, že pri najhoršom výsledku pripadá na každých 100 litrov viac než 32 litrov strát.

Treba však rozlišovať jednu podstatnú vec. Údaj o „strate vody“ nemožno automaticky interpretovať tak, že presne rovnaké množstvo vytieklo cez dieru v potrubí. Samotný ÚRSO vysvetľuje, že hodnota vzniká výpočtom vodnej bilancie a ovplyvňuje ju kvalita merania, evidencia aj použitá metodika. Regulátor rozlišuje skutočné a zdanlivé straty.

To však veľkosť problému neznižuje. Naopak, samotný regulátor označuje dlhodobo vysoké straty za signál potreby výraznejšej obnovy infraštruktúry a presnejšieho merania.

TASR

Štyri vodárenské systémy stratili za rok 51,2 milióna kubíkov

Ešte výraznejší obraz priniesol Najvyšší kontrolný úrad. NKÚ preveroval hospodárenie vo vybraných veľkých vodárenských spoločnostiach a vo svojej správe o výsledku kontroly uviedol, že straty sa pri štyroch kontrolovaných subjektoch pohybovali od 25 % do 32,94 %. Ešte silnejšie je absolútne číslo. Za rok 2023 predstavoval objem strát v týchto štyroch kontrolovaných systémoch spolu 51,2 milióna kubických metrov pitnej vody.

Nie je to údaj za celé Slovensko – ide výhradne o štyri subjekty zahrnuté do kontroly NKÚ. Napriek tomu ukazuje, aký obrovský môže byť absolútny objem vody ukrytý za percentami. Pre predstavu, jeden kubický meter je 1 000 litrov. Kontrolou identifikovaných 51,2 milióna m³ teda predstavuje 51,2 miliardy litrov.

NKÚ pritom spája problém najmä so stavom infraštruktúry. V kontrolnej správe upozorňuje, že nedostatočná obnova, údržba a oprava sietí vplývajú na plynulosť dodávok, straty vody aj náklady. Časté poruchy a havárie podľa kontrolórov vedú nielen k plytvaniu vodou, ale aj energiou potrebnou na jej získavanie, úpravu a distribúciu. To je dôležitý detail.

Keď voda unikne z potrubia, nestráca sa iba samotná surovina. Predtým ju bolo potrebné odobrať zo zdroja, v prípade potreby upraviť, prečerpať, dostať do vodojemov a vytvoriť tlak, ktorý ju dopraví k zákazníkom. Energia aj peniaze už boli minuté.

TASR

Infraštruktúra starne a jej obnova bude stáť miliardy

Problém slovenských vodovodov sa nedá vyriešiť opravou niekoľkých prasknutých prípojok. NKÚ pri štyroch preverovaných systémoch upozornil aj na vysokú mieru opotrebenia majetku. Najvyššiu v kontrolovanej skupine vykazovala Východoslovenská vodárenská spoločnosť – 53,83 %. Kontrolóri zároveň označili narastajúci investičný dlh na obnovu existujúceho majetku za jeden z najvážnejších problémov vodární. Podrobné čísla sú priamo v správe NKÚ.

Mierku problému ukazuje aj štátny plán. Podľa údajov, s ktorými pracoval Najvyšší kontrolný úrad, bola dlhodobá finančná potreba rozvoja a obnovy verejných vodovodov a kanalizácií vyčíslená na 5,66 miliardy eur. Z toho 2,29 miliardy eur pripadalo na rozvoj a 3,37 miliardy eur na obnovu existujúcej infraštruktúry.

Treba dodať, že podklady plánu vychádzali zo stavu infraštruktúry z roku 2018. Nejde teda o aktuálnu cenovku toho, koľko by kompletná obnova stála v roku 2026. Je to však ďalší dôkaz toho, že hovoríme o probléme v rádovo miliardovej mierke. V malej obci môže byť aj zlomok takejto investície prakticky nedosiahnuteľný.

Starosta Cabova pre STVR uviedol, že samotná projektová dokumentácia potrebná na rekonštrukciu obecnej siete by mala stáť približne 40-tisíc eur. Obec si pritom vodovod ponecháva vo vlastných rukách aj preto, aby udržala cenu vody nízko. Podľa starostu bola regulátorom stanovená cena 43 centov.

Práve malé obce sa tak môžu dostať do nepríjemnej pasce. Infraštruktúra potrebuje čoraz drahšie opravy, samospráva má obmedzený rozpočet a prudké zvýšenie cien môže byť politicky aj sociálne veľmi citlivé.

Sucho deravé potrubie nevytvorilo

Sucho a poruchy potrubia nie sú rovnaký problém, no dokážu sa navzájom zosilňovať. Ak vodný zdroj poskytuje dostatočné množstvo vody a vodojem má veľkú rezervu, časť únikov môže zostať dlho skrytá. Systém jednoducho dopĺňa viac vody, než reálne spotrebitelia využívajú. Keď však klesne výdatnosť zdrojov alebo zásoba vo vodojeme, každý unikajúci liter začne byť dôležitejší.

Slovensko pritom problémy so suchom rieši už teraz. FonTech sa v júli venoval správe, že extrémne sucho zasiahlo veľkú časť Slovenska a voda sa čoraz viac dostáva do centra diskusie o adaptácii na horúcejšie letá.

Rovnako sme sa už podrobnejšie pozreli na ďalší slovenský paradox – kvalitnú pitnú vodu používame aj na činnosti, pri ktorých by mohla postačovať technická voda. V rozhovore pre FonTech odborník vysvetľoval možnosti využitia upravenej priesakovej vody zo skládok ako alternatívneho zdroja pre priemysel, polievanie či ďalšie technologické procesy. Celý rozhovor nájdeš tu.

Ak k tomu pridáme straty v potrubiach, vzniká širší problém: na jednej strane hľadáme nové zdroje vody a obmedzujeme jej spotrebu, na druhej strane významný podiel vody nedostaneme až ku konečnému odberateľovi.

TASR

Deravé potrubie už nehľadajú iba bagrom

Najzaujímavejšou časťou problému je spôsob, akým sa dnes dajú poruchy hľadať. Najjednoduchším riešením je podobný postup ako v Cabove: rozdelenie siete na menšie úseky a sledovanie prietoku v čase, keď má byť spotreba minimálna.

Vodárne však používajú aj aktívne vyhľadávanie netesností, moderné meracie systémy či manažment tlaku. Všetky tieto opatrenia uvádza medzi riešeniami ÚRSO vo svojej analýze za rok 2025.

Slovensko už vyskúšalo aj oveľa futuristickejší prístup. NKÚ vo svojej správe o kontrole vodárenských spoločností pozitívne hodnotil pilotné projekty Východoslovenskej a Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktoré využívali satelitný systém ASTERRA na vyhľadávanie potenciálnych únikov vody.

Vybrané oblasti boli snímkované satelitnou technológiou a analýza mala pomôcť identifikovať lokality, v ktorých môže z vodovodnej siete unikať pitná voda. Kontrolóri dokonca konštatovali, že by bolo žiaduce podobným spôsobom zmapovať stav siete na celom území Slovenska. To je zásadný rozdiel oproti systému, pri ktorom musí vodáreň čakať, kým sa únik prejaví poklesom tlaku, mokrou cestou alebo haváriou.

Moderný monitoring dokáže problém nájsť skôr, než sa z neho stane krízový stav.

ÚRSO vodárňam nastavil hranicu 20 %

Regulátor už na vysoké straty reaguje aj ekonomicky. ÚRSO uvádza, že pri ekonomicky oprávnených nákladoch uznáva vodárenským spoločnostiam straty len do výšky 20 % dodanej pitnej vody. Podrobnejšie pravidlo opisuje aj oficiálne usmernenie ÚRSO k údajom za rok 2025. Ak vodáreň stráca viac, časť nad hranicou už nemôže jednoducho zahrnúť medzi uznané náklady.

Regulátor tým vytvára priamu ekonomickú motiváciu hľadať netesnosti, obnovovať potrubia a presnejšie merať vodnú bilanciu. Ani to však nemení základný problém. Potrubia sa nedajú obnoviť zo dňa na deň. Ide o tisíce kilometrov infraštruktúry ukrytej pod cestami, chodníkmi, poľami a mestami. Každá rekonštrukcia znamená projekt, stavebné práce a peniaze.

Preto bude rozdiel medzi vodárňami, ktoré dokážu poruchy identifikovať skôr, a tými, ktoré ich objavia až pri havárii, čoraz dôležitejší.

Cabov ukázal problém, ktorý bežne nevidíme

Príbeh Cabova sa zatiaľ skončil relatívne dobre. Po nájdení a oprave viacerých porúch bol podľa STVR vodojem už takmer plný a nočné vypínanie vody malo pokračovať iba do konca týždňa. Lenže 17 porúch na jednej približne 60-ročnej obecnej sieti je zároveň veľmi názorným varovaním.

Vodovod je infraštruktúra, ktorú prakticky nevidíš. Cestu s dierami vidíš každý deň. Zanedbaný most si všimneš. Železničná trať je na povrchu. Vodovodné potrubie môže starnúť desaťročia pod zemou bez toho, aby o jeho stave väčšina obyvateľov tušila. Až kým nepríde porucha.

Oficiálne čísla pritom ukazujú, že nejde o problém jednej dediny. V roku 2024 predstavovali straty vody v slovenskej potrubnej sieti 26,07 %. V roku 2025 vykázalo 14 veľkých vodárenských spoločností rozpätie od 16,99 do 32,37 %. Kontrola štyroch veľkých systémov už predtým identifikovala 51,2 milióna m³ strát za jediný rok.

Slovensku teda pitná voda plošne nedochádza a nebolo by korektné hovoriť o bezprostrednom kolapse zásobovania. Máme však vážny celoslovenský infraštruktúrny problém. A v období, keď riešime sucho, zásoby podzemnej vody, rastúce investičné náklady a potrebu šetriť pitnou vodou, začína byť otázka, koľko jej stratíme ešte pred príchodom k zákazníkovi, oveľa dôležitejšia.

Cabov iba ukázal, čo sa môže skrývať pod zemou aj inde na Slovensku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky