Slovensko má surovinu, infraštruktúru aj desiatky existujúcich prevádzok, ktoré by vedeli vyrábať domáci obnoviteľný plyn. Napriek tomu biometán stále ostáva skôr okrajovou témou než reálnou súčasťou energetickej bezpečnosti krajiny.

Nejde pritom o vzdialenú technológiu ani laboratórny experiment. Biometán sa dá vyrábať z bioplynu, ktorý vzniká spracovaním poľnohospodárskych odpadov, hnojovice, zvyškov z potravinárstva, biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu alebo kalov z čistiarní odpadových vôd. Po úprave má parametre porovnateľné so zemným plynom a dá sa vtláčať do existujúcej plynárenskej siete.

Ako v rozhovore pre SITA Energetika uviedol generálny sekretár Slovenskej bioplynovej asociácie Dávid Kančo, Slovensko má viac ako 85 bioplynových staníc a jednu z najhustejších plynárenských sietí v Európe. To je kombinácia, ktorú by mnohé krajiny využili oveľa rýchlejšie. U nás však rozvoj brzdia povoľovacie procesy, vysoké investičné náklady a neisté pravidlá trhu.

Plyn z odpadu, ktorý už máme doma

Biometán má jednu zásadnú výhodu: nevzniká z dovážanej suroviny, ale z lokálnych zdrojov. Farma, čistička odpadových vôd alebo potravinársky podnik nemusia byť len producentmi odpadu. Pri správne nastavenej technológii sa môžu stať súčasťou energetiky.

Práve tu je rozdiel oproti bežnej debate o plyne. Slovensko si roky zvykalo na predstavu, že plyn prichádza zvonka a domáca úloha štátu spočíva najmä v skladovaní, tranzite a zmluvách s dodávateľmi. Biometán obracia logiku naruby. Nezruší potrebu dovozu, no vie znížiť jeho časť a zároveň riešiť odpad, ktorý by inak ostal environmentálnou záťažou.

Ako sme písali, že Slovensko stratilo časť svojej starej energetickej výhody a z plynovej križovatky sa postupne mení na krajinu na konci trasy. Práve preto dáva domáci obnoviteľný plyn väčší zmysel než iba ako ekologická doplnková technológia. Môže byť jednou z menších, ale dôležitých poistiek v čase, keď sa európske plynové trasy menia.

Kančo pre SITA upozornil, že budúcnosť sektora nemá stáť na cielenom pestovaní energetických plodín, ale na spracovaní odpadových vstupov. Spomína poľnohospodárske odpady, maštaľný hnoj, hnojovicu, rastlinné zvyšky, vedľajšie produkty potravinárskeho priemyslu aj komunálny bioodpad. Výsledkom nie je len energia, ale aj digestát, teda biologické hnojivo využiteľné v poľnohospodárstve.

Potenciál je veľký, realita zatiaľ pomalá

Prvé projekty už ukazujú, že biometán na Slovensku nie je iba papierová vízia. V apríli 2026 bola v Ožďanoch v okrese Rimavská Sobota otvorená biometánová stanica, ktorú SPP – distribúcia pripojila do plynárenskej siete. Podľa informácií Slovgas má zvýšiť objem biometánu vtláčaného do siete o takmer 4 milióny m³ ročne.

To je dobrá správa, no zároveň ukazuje, ako ďaleko Slovensko ešte je od skutočného trhu. SITA uvádza, že krajina zaostáva za Nemeckom, Francúzskom či Dánskom. Problém nie je iba technický. Distribučná sieť je podľa skúseností sektora pripravená na vtláčanie biometánu, väčšia brzda vzniká pri ekonomike pripojenia, povoľovaní a neistote investorov.

SPP – distribúcia pritom pri výrobcoch biometánu opisuje proces, ktorý zahŕňa predbežnú štúdiu realizovateľnosti, technické a obchodné podmienky, zmluvu o pripojení, projektovú dokumentáciu a povoľovanie. Už samotný zoznam krokov ukazuje, že nejde o jednoduchý zásah. Pre investora to znamená mesiace príprav ešte predtým, než začne reálne dodávať plyn do siete.

Reuters / Gemini

Podobný problém vidíme aj pri fotovoltike, kde nestačí len pridať ďalšie panely. Nedávno sme upozornili, že aj zdanlivo jednoduché pravidlo pri návrhu solárneho systému môže na Slovensku naraziť na distribučné obmedzenia, vlastnú spotrebu a reálne plány domácnosti do budúcnosti. Pri biometáne platí rovnaká logika: potenciál na papieri nič neznamená, ak sa projekt zasekne na prípojke, povoľovaní alebo neistom výkupe.

Najväčší problém nie je technológia

Slovenská bioplynová asociácia pomenúva tri hlavné brzdy: vysoké investície, zdĺhavé povoľovanie a nepredvídateľné trhové prostredie. Technológia na čistenie bioplynu na kvalitu biometánu a výstavba prípojky si podľa Kanča vyžadujú investície v jednotkách miliónov eur. Pri novej biometánovej stanici sa suma môže dostať nad 10 miliónov eur.

Bez dlhodobej istoty je potom ťažké presvedčiť banky, aby projekty financovali. Investor potrebuje vedieť, za akých podmienok bude plyn predávať, akú hodnotu budú mať záruky pôvodu a či štát nezmení pravidlá po tom, čo už minie milióny eur.

Práve záruky pôvodu začínajú byť pri obnoviteľných plynoch dôležitým nástrojom. Energie-portal.sk pripomína, že ide o certifikáty dokazujúce, že konkrétny objem energie pochádza z obnoviteľného zdroja. Na Slovensku ich pre obnoviteľné plyny eviduje Register obnoviteľných plynov, ktorý administruje SPP – distribúcia.

Plyn biometán Slovenskom
ChatGPT

Slovensko potrebuje pravidlá, nie ďalší slogan

Biometán nebude zázračná náhrada za všetok dovážaný plyn. Bolo by chybou predávať ho ako riešenie, ktoré Slovensku samo zabezpečí energetickú nezávislosť. Jeho sila je inde: vie využiť existujúce bioplynové stanice, lokálne odpady, plynárenskú sieť a priemyselné prevádzky, ktoré sa nedajú ľahko elektrifikovať.

Kančo odhaduje, že pri správne nastavených podmienkach by sa do roku 2030 mohlo na Slovensku transformovať 20 až 35 bioplynových staníc na stabilnú dodávku biometánu do siete. To by už nebola symbolická zelená položka, ale reálny segment domácej energetiky.

Kľúčové však bude, či štát nastaví predvídateľný rámec. Sektor hovorí o potrebe aukcií, jasných kvót, rýchlejšieho povoľovania a možností flexibilného pripojenia pre stanice, ktoré sú ďalej od vhodného plynovodu. Bez toho zostane biometán presne tam, kde je dnes: ako technicky zaujímavá možnosť, ktorú Slovensko vie vyrobiť, no zatiaľ ju nevie naplno použiť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP