Mýtus o primitívnych predkoch je fuč. Šokovaní vedci objavili technológiu spred 430-tisíc rokov

Archeológovia v Grécku priniesli objav, ktorý zásadne prepisuje naše poznatky o technologických schopnostiach dávnych ľudí. Na polostrove Peloponéz, na lokalite Marathousa, objavili dvojicu ručných drevených nástrojov starých približne 430 000 rokov.

Ide o najstaršie známe zachované drevené nástroje svojho druhu na svete, pričom vznikli zhruba 130 000 rokov pred objavením sa druhu Homo sapiens, píše o téme Live Science.

Výskum publikovaný v prestížnom vedeckom časopise PNAS ukazuje, že technologická vyspelosť našich dávnych príbuzných bola podstatne vyššia, než sa doteraz predpokladalo.

„Predmety predstavujú najstaršie ručné drevené nástroje, aké boli kedy objavené, a posúvajú dôkazy o používaní tohto typu nástrojov minimálne o 40 000 rokov do minulosti,“ píšu autori štúdie.

Najstaršie ručné drevené nástroje na svete

Prvý z nástrojov meria 81 centimetrov a na jednom konci je rozštiepený a rozstrapkaný. Tvar a opotrebovanie naznačujú, že pravdepodobne slúžil ako kopacia palica. „Nástroj má morfológiu a veľkosť porovnateľnú s kopacími palicami,“ uvádza výskumný tím v štúdii. Takéto nástroje mohli byť využívané pri získavaní jedlých koreňov, hľadaní hľúz alebo pri spracovaní pôdy v okolí vodných zdrojov.

Druhý predmet je podstatne menší, meria len 5,7 centimetra. Je úplne zbavený kôry a na jednom konci vykazuje zaoblenie a drobné jamky. Jeho presná funkcia zatiaľ nie je známa, no vedci pripúšťajú, že mohol slúžiť ako pomocný nástroj pri výrobe kamenných nástrojov. Ak by sa táto hypotéza potvrdila, išlo by o ďalší dôkaz komplexného technologického myslenia dávnych hominínov.

Zachovanie dreva po tak extrémne dlhé obdobie je samo osebe výnimočné. Artefakty sa podľa vedcov dostali do vlhkej pôdy, kde panovalo prostredie s nízkym obsahom kyslíka. Práve tieto podmienky zabránili rozkladu organického materiálu a umožnili prežiť nielen dreveným nástrojom, ale aj ďalším biologickým pozostatkom.

Jazerná oáza uprostred doby ľadovej

Výskumníci v lokalite objavili aj pozostatky rastlín a živočíchov, ktoré im umožnili rekonštruovať vtedajšie prostredie. „Fauna zahŕňa suchozemské aj poloaquatické cicavce, ako aj sladkovodné mäkkýše, korytnačky a vtáky, čo naznačuje bohaté jazerné prostredie,“ uvádza tím v publikácii. Medzi nálezmi sa nachádzajú aj pozostatky slonov, hrochov, jeleňov či diviakov.

V čase, keď boli nástroje používané, prežívala Európa extrémne chladné glaciálne obdobie. Napriek tomu predstavovalo jazerné prostredie relatívne priaznivé útočisko. Hlavná autorka štúdie Annemieke Milks z Univerzity v Readingu pre Live Science uviedla, že práve toto miesto mohlo poskytovať komfortnejšie podmienky než okolitá krajina.

Original art by G. Prieto, copyright K. Harvati

Kto stál za výrobou nástrojov

Otázka, ktorý druh hominína tieto nástroje vytvoril, zatiaľ zostáva otvorená. Na lokalite sa nenašli ľudské pozostatky a obdobie spred 430 000 rokov je z pohľadu vývoja človeka stále predmetom diskusií. Podľa Milks mohlo ísť o Homo heidelbergensis alebo o veľmi skorých neandertálcov.

Na lokalite Marathousa už v minulosti identifikovali kamenné a kostené nástroje. Nový objav drevených artefaktov však zásadne rozširuje obraz o technologickom repertoári týchto populácií. „Chápeme, že títo hominíni rozumeli rôznym materiálom a ich vlastnostiam a používali rozdielne nástroje pravdepodobne na odlišné úlohy,“ uviedol Milks. Dodáva, že objav nám pomáha lepšie pochopiť, ako ľudia v hlbokej minulosti využívali široké spektrum materiálov a zdrojov vo svojom okolí.

Samotné vykopávky prebiehali v rokoch 2013 až 2019. Dlhá kopacia palica bola objavená v roku 2015, menší drevený nástroj v roku 2018. Hoci ide len o dva predmety, ich význam presahuje lokálny kontext. Ukazujú, že technologická inovácia a schopnosť pracovať s rôznymi materiálmi majú v ľudskej evolúcii omnoho hlbšie korene, než sme si ešte donedávna dokázali predstaviť

Čítajte viac z kategórie: Novinky