Severoatlantická aliancia pripravuje výrazné posilnenie obrany na svojom východnom krídle. Plánuje tam presunúť väčšie zásoby zbraní a munície, rozšíriť monitorovanie hraníc a vytvoriť novú obrannú zónu, v ktorej by zohrávali významnú úlohu bezpilotné a poloautomatické systémy. Cieľom je zvýšiť schopnosť rýchlo reagovať na prípadný útok a posilniť odstrašovanie voči Rusku.

Podľa predstaviteľov NATO má ísť o viacvrstvový systém obrany, ktorý by dokázal útočníka spomaliť už v prvých hodinách konfliktu a získať čas pre nasadenie ďalších síl.

Obranná línia plná senzorov, dronov a automatizovaných systémov

Nová koncepcia počíta s tým, že pri hraniciach NATO s Ruskom a Bieloruskom vznikne špeciálna zóna vybavená modernými technológiami. Túto oblasť by strážili najmä diaľkovo ovládané alebo poloautomatické systémy, ktoré by mali za úlohu narušiť postup nepriateľa ešte predtým, než by sa dostal hlbšie na územie členských štátov Aliancie.

Základom má byť rozsiahla sieť senzorov zbierajúcich údaje zo zeme, zo vzduchu, z vesmíru aj z digitálneho priestoru. V praxi by to znamenalo kombináciu radarov, akustických a optických senzorov, satelitných snímok, dát z dronov a prieskumných lietadiel. Tieto informácie by mali mať spojenci k dispozícii v reálnom čase, čo by umožnilo rýchle rozhodovanie a koordinované reakcie.

„Horúca zóna“ na zastavenie útoku v jeho začiatkoch

Priamo v pohraničných oblastiach má vzniknúť takzvaná horúca zóna, ktorej cieľom je zastaviť alebo výrazne spomaliť útočiace jednotky hneď v úvode konfliktu. V tejto oblasti by mohli pôsobiť ozbrojené drony, poloautomatické bojové vozidlá, robotické systémy a automatizované prostriedky protivzdušnej obrany.

Zmyslom takéhoto riešenia je oslabiť útočníka, obmedziť jeho schopnosť manévrovať a znížiť jeho bojovú efektivitu ešte pred tým, než by sa do bojov zapojili veľké pozemné jednotky. Podľa NATO by práve rýchla technologická reakcia mohla výrazne zvýšiť šance na úspešnú obranu v prípade náhlej eskalácie.

Rozhodnutia zostanú na ľuďoch, nie na algoritmoch

Aj keď sa v novej stratégii počíta s masívnym nasadením automatizovaných systémov, rozhodnutia o použití smrtiacej sily majú naďalej robiť ľudia. Vedenie NATO zdôrazňuje, že autonómne zbrane nemajú nahradiť vojakov, ale dopĺňať ich schopnosti a znižovať riziko pre personál v najnebezpečnejších fázach konfliktu.

Zároveň sa nepočíta so znižovaním počtov vojakov. Bezpilotné systémy síce môžu výrazne pomôcť pri prieskume, obrane a prvotnom kontakte s nepriateľom, no dlhodobé udržanie územia si stále vyžaduje prítomnosť klasických pozemných síl.

Poučenie z vojny na Ukrajine

Celá koncepcia vychádza aj zo skúseností, ktoré priniesla vojna na Ukrajine. Tá ukázala, aký význam majú drony, satelitné dáta, elektronický boj a rýchla výmena informácií na modernom bojisku. Zároveň potvrdila, že technologická prevaha sama o sebe nestačí, ak nie je podporená logistickými kapacitami, zásobami munície a dostatočným počtom vojakov.

Midjourney/Úprava redakcie

Práve preto chce NATO popri nových technológiách posilniť aj skladovanie zbraní a munície bližšie k potenciálnym ohniskám konfliktu, aby sa skrátil čas potrebný na ich presun v prípade krízy.

Realizácia bude na členských štátoch

Oficiálny názov tejto stratégie je Eastern Flank Deterrence Line, teda odstrašujúca línia na východnom krídle. Hoci ide o spoločnú koncepciu Aliancie, jej realizácia bude do veľkej miery závisieť od jednotlivých členských štátov, ktoré budú zodpovedné za budovanie infraštruktúry, nákup techniky a nasadenie jednotiek.

Pre krajiny na východnej hranici NATO to znamená ďalšie investície do obrany, ale aj užšie prepojenie vojenských systémov s ostatnými spojencami. Aliancia tým dáva najavo, že obranu východného krídla považuje za jednu zo svojich hlavných priorít v nasledujúcich rokoch.