V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovenský priemysel vstupuje do záveru roka s citeľnou stratou dynamiky, ktorá ruší aj tie najmiernejšie letné nádeje na stabilizáciu. Októbrové výsledky Štatistického úradu ukázali návrat k medziročnému poklesu a potvrdili, že pozitívne signály z predchádzajúcich mesiacov mali skôr technický ako trendový charakter. Kľúčovým zdrojom slabého výkonu je opäť automobilový priemysel – sektor, ktorý dlhodobo určuje smerovanie celej slovenskej výroby.

Automobilky potiahli celý sektor nadol

Podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka dosiahli automobilky najslabší výsledok za posledných devätnásť mesiacov a prakticky samy spôsobili väčšinu celkového poklesu. Výroba áut sa medziročne prepadla o výrazných jedenásť percent, čo je podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka najhorší výsledok od marca 2024. Situáciu zvýrazňujú aj konkrétne odstávky vo výrobných závodoch: „Žilinská Kia zrušila niekoľko výrobných dní či spomalila výrobu, prerušenie výroby niektorých modelov mal aj bratislavský Volkswagen,“ upozornil Horňák.

Za problémami slovenských fabrík stojí kombinácia viacerých dlhodobých aj akútnych faktorov. Patrí sem slabý dopyt v Európe, komplikovaný prechod na elektromobily, ktorý si vyžaduje synchronizáciu výrobných plánov s materskými koncernmi, a tlak konkurencie zo zámoria, predovšetkým z Číny. Automobilky navyše čelia neistote na trhu elektromobilov, ktorá spôsobuje častejšie úpravy produkčných plánov naprieč Európou.

Energeticky náročné odvetvia sa trápia

Priemyselný pokles však nekončí pri automobilkách. Energeticky intenzívne odvetvia, najmä výroba kovov či segment energetiky, sú pod dvojitým tlakom – slabá spotreba ruka v ruke s vysokými nákladmi vytvára pre firmy prostredie, v ktorom len ťažko hľadajú priestor na rast. Miernym svetlým bodom je chemický priemysel. Ten podľa Boháčka rastie už tretí mesiac po sebe a čiastočne zmierňuje celkový negatívny obraz odvetvia. Napriek tomu október potvrdil, že slovenský priemysel je medzimesačne aj medziročne v slabom stave a v tomto roku už ide o ôsmy mesiac poklesu.

Dopyt z Európy zostáva hlavným faktorom ďalšieho vývoja. Obaja analytici sa zhodujú, že rozhodujúce bude najmä smerovanie nemeckej ekonomiky. Horňák pripomína, že Nemecko môže v najbližšom období prijať jeden z najväčších rozpočtových stimulov vo svojej histórii, čo by mohlo obnoviť tamojší priemysel a sekundárne priniesť impulz aj pre slovenské výrobné linky.

Neistoty z globálneho prostredia

Externé prostredie však zostáva turbulentné. Európske automobilky zápasia s rastúcou konkurenciou čínskych výrobcov, ktorí zaplavujú trh cenovo dostupnejšími modelmi. K tomu sa pridávajú geopolitické napätia a americká protekcionistická politika, ktorá podľa Horňáka významne ovplyvňuje dopyt a komplikuje exportné plány slovenských firiem. Domáce podniky navyše čelia konsolidačným opatreniam vlády, vyšším daniam a rastúcim prevádzkovým nákladom, čo ďalej znižuje ich konkurencieschopnosť.

Tomáš Boháček vníma najväčšie riziká v automobilkách, energetike a európskom investičnom cykle. Bez ich stabilizácie zostáva šanca na výraznejšie oživenie minimálna. Hoci predstihové indikátory naznačujú mierne zlepšenie s príchodom zimy, sektor je stále krehký a ekonomika bude skôr hľadať dno, než sa obracať k trvalému rastu. Ako malé pozitívum možno vnímať fakt, že súčasné problémy sa zatiaľ neprelievajú do prudkého prepadu zamestnanosti ani do výraznejších šokov v dodávateľských reťazcoch.