V tomto texte boli použité materiály SITA.

Diskusia o štátnej energopomoci sa opäť vracia do verejného priestoru a sprevádza ju najmä kritika nedostatku jasných pravidiel. Opozičný poslanec za hnutie Slovensko Július Jakab upozorňuje, že vláda namiesto stability priniesla pred koncom roka ešte väčšiu dávku neistoty. Mechanizmus schválený kabinetom podľa neho pripomína skôr komplikovaný labyrint, ktorý nenapĺňa očakávania ani sľuby, s ktorými súčasná koalícia vstúpila do politiky.

Jakab pripomína, že v roku 2023 vláda stavala komunikáciu práve na prísľube adresnej pomoci a lacnejších energií. „Mnohí ľudia práve kvôli týmto sľubom volili súčasnú vládu,“ povedal pre SITA Jakab. Dodáva však, že po viac ako dvoch rokoch sa tento koncept v praxi neprejavil ani systémovo, ani organizačne.

Chaos v adresnosti aj v evidencii domácností

Najväčším problémom má byť samotná architektúra systému. Štát pri rozhodovaní o nároku pracuje s príjmami a trvalým pobytom, čo je podľa Jakaba jeden z najproblematickejších momentov celej koncepcie. V praxi totiž existujú tisíce ľudí, ktorí majú trvalý pobyt presunutý, nezmenený alebo formálne rozdelený medzi viacerých členov rodiny. Takéto domácnosti podľa neho jednoducho nezapadnú do schémy, ktorú štát navrhol. „To bude jeden chaos, ktorý sa nebude dať úplne skontrolovať,“ hovorí Jakab.

Okrem toho systém podľa poslanca nereflektuje realitu dnešných rodín, ani bežnú situáciu, keď ľudia žijú a pracujú inde, než kde sú oficiálne evidovaní. Mnohí si administratívne údaje nemenili roky, čo ešte viac sťažuje akúkoľvek adresnosť. Kritika smeruje aj k samotnej filozofii energodotácie, ktorá sa podľa Jakaba nastavila nepresne. Štát navyše prijal zákon umožňujúci skúmať príjmy občanov, čo opozičný poslanec považuje za zbytočne invazívne riešenie.

Vyššia cena energií napriek sľubom

Najvýraznejšia výčitka smeruje k samotnej cene elektriny, ktorú vláda predstavila ako výsledok adresnej pomoci. Jakab tvrdí, že sľub o lacnejších energiách sa nenaplnil a pre väčšinu domácností pôjde cena nahor. Pripomína situáciu z roku 2023, keď bola regulovaná cena elektriny 61 eur za MWh. Išlo o cenu vyjednanú ešte počas vlády Igora Matoviča, a to v čase extrémnej volatility na európskych trhoch, kde sa megawatthodina pohybovala okolo 250 až 300 eur. „Diametrálny rozdiel, obrovská zľava vyjednaná na nasledujúce roky,“ hodnotí Jakab vtedajšiu dohodu.

V aktuálnom modeli však štát vychádza zo základnej ceny 104 eur za MWh. Pre domácnosti má byť výsledná cena v rámci adresnej pomoci približne 73 eur, čo však podľa Jakaba stále znamená reálne zdraženie oproti pôvodnej regulovanej cene. „Najprv ju zvýšia na 104 a potom dajú zľavu na 72, ale všetko je viac ako 61,“ dodáva.

Financovanie z vlastných zdrojov a paradox pre občanov

Otázniky sa objavujú aj pri spôsobe financovania pomoci. Kým v minulosti sa v politických diskusiách objavovala možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy či iných európskych zdrojov, aktuálny model počíta s financovaním priamo zo štátneho rozpočtu. „Je tam jasne napísané, že celá energopomoc sa bude uhrádzať zo štátneho rozpočtu,“ upozorňuje poslanec.

To v praxi znamená, že štát dotácie vyplatí z peňazí, ktoré vyberie od občanov, cez DPH, odvody či dane z príjmu. Jakab to označuje za nekoncepčné riešenie, ktoré vytvára paradoxnú situáciu. Štát podľa neho najprv ľuďom peniaze vezme v rámci konsolidácie a následne im ich vracia vo forme dotácie, ktorá ich reálne nijako zásadne nezaťaží. „Oni vám vybielia celú peňaženku, aby vám potom vrátili 5 eur a ešte očakávajú, že im máte ďakovať,“ uzatvára.