V tomto texte boli použité materiály TASR.

Klimatická kríza už dávno nie je vzdialeným problémom, ktorý sa dotýka len polárnych ľadovcov či tichomorských ostrovov. Podľa novej správy Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prinútili dôsledky klimatickej zmeny v poslednom desaťročí milióny ľudí opustiť svoje domovy. Odhaduje sa, že v rokoch 2014 až 2024 bolo v dôsledku katastrof súvisiacich s počasím vnútorne vysídlených približne 250 miliónov ľudí, čo predstavuje viac než 67-tisíc osôb denne.

Správa UNHCR poukazuje na začarovaný kruh, v ktorom sa klimatická zmena a ozbrojené konflikty navzájom posilňujú. Až tri štvrtiny ľudí, ktorí boli vyhnaní z domovov v dôsledku konfliktov, žijú v krajinách najviac zasiahnutých klimatickou zmenou. Ide o štáty, ktoré už čelia extrémnemu suchu, povodniam či nedostatku zdrojov, no zároveň poskytujú útočisko ďalším utečencom.

UNHCR upozorňuje na dramatické príklady z nedávnej minulosti, ako napríklad záplavy v Južnom Sudáne a Brazílii, ničivé horúčavy v Keni a Pakistane, či chronický nedostatok vody v Čade a Etiópii. V týchto regiónoch sa klimatické extrémy prelínajú s politickou nestabilitou, čo vytvára neúnosné podmienky pre miestnych obyvateľov.

„Ľudia utekajúci pred konfliktmi sú obzvlášť zraniteľní, pretože často nemajú žiadne prostriedky, ako sa chrániť pred následkami klimatických pohrôm,“ uvádza UNHCR v správe.

Aj keď sa svetové spoločenstvo zaviazalo podporovať adaptačné opatrenia v rozvojových regiónoch, realita ukazuje iný obraz. Len štvrtina finančných prostriedkov určených na prispôsobenie sa klimatickej zmene sa dostane do krajín, ktoré zároveň trpia ozbrojenými konfliktmi. Práve tie však často prijímajú veľký počet utečencov z okolitých štátov.

Správa varuje, že do roku 2040 by sa počet krajín mimoriadne vystavených klimatickým rizikám mohol zvýšiť z dnešných troch na až 65. V týchto štátoch pritom žije viac než 45 % všetkých ľudí vysídlených konfliktmi.

Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby premenilo slová na konkrétne činy. „Ak chceme stabilitu, musíme investovať tam, kde sú ľudia najviac ohrození,“ uviedol Grandi. „Aby sa zabránilo ďalšiemu vysídľovaniu, musí sa klimatické financovanie dostať ku komunitám, ktoré už stoja na pokraji priepasti. Potrebujeme skutočné opatrenia, nie prázdne sľuby,“ dodal.

UNHCR zároveň apeluje na účastníkov nadchádzajúcej klimatickej konferencie COP30, ktorá sa začína tento týždeň v brazílskom meste Belém. Očakáva sa, že na dvojtýždňových rokovaniach sa zíde viac ako 50-tisíc zástupcov z viac než 190 krajín sveta. Témou bude aj to, ako spravodlivejšie rozdeliť finančné zdroje, aby sa najzraniteľnejšie komunity mohli prispôsobiť meniacim sa klimatickým podmienkam, skôr, než ich donútia opustiť svoj domov.