Na oblohe sa objavil ďalší záhadný objekt, ktorý okamžite zaujal astronómov aj verejnosť sledujúcu dianie okolo medzihviezdneho telesa 3I/ATLAS. Tentoraz ide o kométu C/2025 V1 Borisov, ktorá sa momentálne nachádza medzi Zemou a objektom 3I/ATLAS a podľa prvých meraní sa pohybuje bez viditeľného chvosta.

Nový prírastok z okraja slnečnej sústavy

Kométa bola objavená len nedávno a podľa údajov z databázy COBS (Comet Observers Database) sa nachádza v súhvezdí Panny (Virgo). Jej jasnosť má hodnotu približne 13,8 magnitúd a priemer komy – teda prachovo-plynového obalu okolo jadra – je 2,3 oblúkovej minúty.

Najbližšie k Zemi sa C/2025 V1 Borisov dostane 11. novembra 2025, keď bude vzdialená približne 103 miliónov kilometrov, čo zodpovedá 0,68 astronomickej jednotky (AU). Jej najbližší bod k Slnku, tzv. perihélium, sa očakáva 16. novembra 2025.

Podľa predbežných údajov z JPL Small-Body Database má kométa orbitálnu excentricitu 1,0095, čo znamená, že sa pohybuje po veľmi pretiahnutej dráhe, a sklon dráhy voči rovine ekliptiky dosahuje až 112,7 stupňa. Perihélium leží vo vzdialenosti 0,462 AU, teda približne 69 miliónov kilometrov od Slnka.

Záhada bez chvosta

Najväčšiu pozornosť vzbudzuje fakt, že nová kométa nevykazuje typický chvost, ktorý zvyčajne vzniká, keď slnečné žiarenie odparuje ľadové zložky z jadra. Tento detail spôsobil vlnu špekulácií, pretože len nedávno sa podobná debata rozprúdila pri objekte 3I/ATLAS, ktorý má podľa niektorých astronómov netypický „anti-chvost“ smerujúci k Slnku.

Na sociálnych sieťach sa objavili konšpiračné teórie spájajúce oba objekty, vrátane tvrdení, že ide o mimozemskú materskú loď alebo jej sondy. Odborníci však tieto teórie odmietajú a vysvetľujú, že C/2025 V1 Borisov je bežná kométa pochádzajúca z Oortovho oblaku – vzdialenej oblasti, kde sa nachádzajú miliardy ľadových telies na hranici slnečnej sústavy.

Prečo je tento objav dôležitý

Napriek špekuláciám má objav kométy C/2025 V1 Borisov pre astronómiu významný prínos. Jej vysoký sklon dráhy a minimálna aktivita môžu pomôcť lepšie pochopiť fyzikálne procesy v Oortovom oblaku, ako aj správanie telies, ktoré sa dostávajú do vnútorných častí slnečnej sústavy.

Odborníci očakávajú, že v najbližších týždňoch budú získané presnejšie pozorovania z observatórií na Havaji, v Čile a v Európe, ktoré pomôžu objasniť, prečo kométa nevykazuje typickú kometárnu aktivitu.

Kométa sa objavila v tom istom období, keď sa pozornosť svetových médií sústreďuje na 3I/ATLAS, tretí známy medzihviezdny objekt prechádzajúci slnečnou sústavou. Niektorí výskumníci, vrátane harvardského astrofyzika Aviho Loeba, upozorňujú, že súčasný výskyt dvoch takto nezvyčajných telies by si mohol zaslúžiť detailnejšie skúmanie.

Zatiaľ však nič nenaznačuje, že by medzi nimi existovala priama spojitosť. Astronómovia zdôrazňujú, že C/2025 V1 Borisov je prirodzené teleso, ktoré sa len zhodou okolností objavilo v rovnakom období ako 3I/ATLAS.

záhadný objekt zasiahlo Slnko
D. Jewitt et al/NASA/Wikimedia/NASA/SDO/Úprava redakcie

Výskum pokračuje

Kométa bude naďalej monitorovaná v reálnom čase prostredníctvom medzinárodných sietí, vrátane projektu Minor Planet Center a European Southern Observatory. Ak sa potvrdí absencia chvosta aj počas preletu pri Slnku, mohlo by ísť o zaujímavý vedecký prípad s potenciálom spresniť modely sublimácie ľadových telies.

Pozorovania sa očakávajú aj po 11. novembri, keď sa kométa dostane najbližšie k Zemi a mala by byť viditeľná pomocou stredne veľkých amatérskych ďalekohľadov.

Astronómovia pripomínajú, že ide o vyvíjajúci sa príbeh, a nové dáta môžu priniesť ďalšie prekvapenia – rovnako ako v prípade záhadného 3I/ATLAS, ktorý sa z bežnej kométy zmenil na jeden z najdiskutovanejších objektov tohto desaťročia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP