V tomto texte boli použité materiály TASR.

Estónsko sa ocitlo v centre medzinárodnej pozornosti po incidente, keď ruské stíhacie lietadlá MiG-31 narušili jeho vzdušný priestor. Veliteľ estónskych ozbrojených síl Andrus Merilo v reakcii na vlnu kritiky obhajoval rozhodnutie nezostreliť tieto lietadlá a upozornil, že takýto krok by mohol mať pre krajinu závažnejšie následky než samotné narušenie hraníc.

„Trvám na tom, že by bolo strategickou chybou ich tentoraz zostreliť. Dôsledky by pre nás boli oveľa horšie ako diplomatický úspech, ktorý by sme dosiahli vyriešením incidentu. Mnohí z našich spojencov by takýto krok pravdepodobne nepochopili,“ vyhlásil Merilo v televíznom rozhovore.

K narušeniu vzdušného priestoru došlo 19. septembra, keď tri ruské MiGy-31 bez povolenia zotrvali nad územím Estónska približne 12 minút. Tallinn na incident reagoval predvolaním ruského veľvyslanca, požiadal o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a konzultácie so spojencami v NATO. Incident rozprúdil debatu naprieč Európou o tom, či by Aliancia mala pristupovať k podobným prípadom prísnejšie, vrátane možnosti zostreľovania narušiteľov.

Zdržiavanie sa vojenských eskalácií

Merilo vo svojom vyjadrení zdôraznil, že rozhodnutie nezostreliť narušiteľov bolo prijaté po dôkladnom zhodnotení situácie. Podľa neho lietadlá nepredstavovali bezprostrednú hrozbu, keďže ich výzbroj nebola určená na útoky na pozemné ciele. „Pred dvoma týždňami neexistovali dôvody na zostrelenie ruských stíhačiek,“ uviedol.

Veliteľ estónskych ozbrojených síl pripomenul, že reakcia NATO bude vždy závisieť od konkrétnych okolností. Zároveň však zdôraznil, že v prípade potreby Aliancia neváha použiť silu. V tomto prípade však Estónsko zvolilo postup, ktorý sa opieral o diplomatické a aliančné mechanizmy. Merilo považuje tento prístup za rozvážny, keďže umožňuje zachovať jednotný postoj spojencov a neeskalovať situáciu do otvoreného konfliktu.

Ruská hrozba a vojna na Ukrajine

Napriek incidentu Merilo nevidí zvýšené riziko priameho konvenčného útoku Ruska na Estónsko. Ako zdôraznil, ruské jednotky zostávajú „viazané“ vojnou na Ukrajine, čo obmedzuje ich schopnosť otvoriť ďalší front proti členovi NATO. Podľa neho preto celková bezpečnostná situácia v regióne zostáva nezmenená, aj keď incidenty podobného typu nemožno podceňovať.

Zároveň však veliteľ upozornil, že budúce reakcie na prípadné ďalšie narušenia vzdušného priestoru budú závisieť od okolností a konkrétnych hrozieb. Estónsko aj jeho spojenci sa zhodujú, že agresívne kroky Ruska musia byť monitorované a v prípade eskalácie čeliť rozhodnej odpovedi.