Na oslavy v Pekingu sa pozornosť sveta upierala najmä k vojenskej prehliadke a symbolike konca druhej svetovej vojny. Do popredia sa však nečakane dostala téma, ktorá s historickým kontextom nesúvisela. Zachytený rozhovor Putina a Si Ťin-pchinga otvoril otázku, ktorú sleduje nielen politika, ale aj veda: kde leží hranica ľudskej dlhovekosti.

V čínskom priamom prenose bolo počuť tlmočníka ruského prezidenta, ako spomína pokroky biotechnológií a možnosť nepretržitých transplantácií orgánov. Slová, ktoré odzneli, naznačovali dokonca hypotézu, že čím dlhšie človek žije, tým mladším sa môže stať. Myšlienka, ktorá by ešte pred pár rokmi patrila do oblasti sci-fi, zaznela na jednom z najvýznamnejších politických podujatí roka.

Flickr/Windell Oskay/Unsplash/Sangharsh Lohakare

Život do 150 rokov už nie je fikcia?

Si Ťin-pching reagoval poznámkou, že existujú predpovede, podľa ktorých by sa človek v priebehu tohto storočia mohol dožiť až 150 rokov. Severokórejský líder Kim Čong-un, ktorý kráčal po boku oboch prezidentov, sa pri rozhovore usmieval, no nie je isté, či mu tlmočníci ich slová sprostredkovali. Celý dialóg bol krátko na to prerušený, keď čínska televízia stlmila zvuk a prepla na zábery davu na Námestí nebeského pokoja.

Tento moment nastal počas osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Ázii, ktoré si Čína pripomína kapituláciou Japonska z 3. septembra 1945. Odhaduje sa, že v samotnej Číne si konflikt vyžiadal až 20 miliónov obetí. Peking si preto k výročiu pozval lídrov 24 krajín, aby prítomnosťou podčiarkli historickú váhu udalosti.

Aj keď išlo len o krátku a náhodne zachytenú konverzáciu, vyvolala diskusiu, ktorá presahuje rámec politiky. Technologický vývoj v oblasti medicíny už dnes umožňuje transplantácie a predlžovanie života, no otázka nesmrteľnosti zostáva nedosiahnutým horizontom. To, že sa o nej rozprávajú najvyšší svetoví lídri priamo pred kamerami, ukazuje, ako úzko sa prelínajú ambície politiky s očakávaniami, ktoré kladie na vedu moderná spoločnosť.