Od čias, keď sa v 40. rokoch 20. storočia rozbehla masová výroba syntetických chemikálií, sa životné prostredie čoraz viac zapĺňa rôznymi umelými látkami. Ide o mikroplasty, PCB či bisfenoly. Teraz sa však dostáva do popredia nový hráč: trifluóroctová kyselina, známa ako TFA, a jej šírenie do všetkých kútov sveta začína byť dôvodom na obavy, píše Futurism.

Sú úplne všade

TFA vzniká najmä rozpadom PFAS, tzv. večných chemikálií, ktoré sa takmer nerozkladajú. Tieto látky sa nachádzajú v pesticídoch, skládach odpadu, a čoraz viac aj v bežných výrobkoch okolo nás. TFA je extrémne malá a dobre rozpustná molekula, čo jej umožňuje putovať vodným cyklom takmer bez prekážok. Nedávna štúdia ukázala, že TFA sa nachádza až v 94 percentách vzoriek vody z kohútika zo všetkých 11 skúmaných európskych krajín, a tiež v 12 z 19 analyzovaných značiek balenej vody.

Stopy tejto chemikálie sa objavili takmer všade; v lesoch Nemecka, v hlbinách Atlantiku, na vysokohorskom sedle Jungfraujoch vo Švajčiarsku či v ľadových jadrách z Arktídy. A áno, TFA sa nachádza aj vo väčšine dažďovej vody po celom svete. Zaujímavé však je, že táto chemikália sa sama neodparuje s vodou zo zeme, takže klasickí priemyselní znečisťovatelia PFAS za to tentoraz nemôžu. TFA sa do atmosféry dostáva cez fluórované plyny, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt v chladničkách, klimatizáciách či hasiacej technike a tam sa spája s vodnou parou.

Kyselina trifluóroctová
Kyselina trifluóroctová Zdroj: Wikimedia Commons

PR vedci

Hoci vplyv TFA na zdravie človeka nie je zatiaľ dostatočne preskúmaný, pokusy na zvieratách naznačujú, že môže škodiť vývoju embryí a poškodzuje orgány ako pečeň, ktoré filtrujú krv. Vedci sa pritom začali TFA seriózne zaoberať už koncom 80. rokov, no petrochemický priemysel – ako to býva zvykom – si našiel vlastných výskumníkov, ktorí spochybňujú, že by TFA malo byť vôbec považované za večné chemikálie. Americká agentúra EPA napríklad TFA oficiálne medzi PFAS nezaraďuje.

Títo priemyselní vedci tvrdia, že obavy sú prehnané. Vraj planéta TFA zvláda, keďže ho v oceánoch je už veľké množstvo. Inými slovami, netreba panikáriť. Tento postoj sa, žiaľ, dostáva aj do vyšších politických sfér. Skupiny zriadené pod hlavičkou Programu OSN pre životné prostredie označili TFA za „minimálne riziko“, čo Európskej komisii umožnilo odkladať akékoľvek regulácie. Výsledkom sú miliónové úspory pre firmy ako Honeywell, ktoré si s kritikou zrejme hlavu nelámu.

fragmenty vo vode
Freepik

Kolobeh bol spustený

Napriek hlasným oponentom má však vedecká komunita jasno. Výskumníci z Kanady v štúdii z roku 2021 priamo vyhlásili, že neexistujú dôkazy o prirodzenom výskyte TFA. „Prírodné TFA by nemalo byť spomínané v žiadnych diskusiách o jeho výrobe alebo regulácii,“ vyjadrili sa k tejto téme.

A história sa opakuje. Večné chemikálie sa vyrábajú už od 40. rokov, no prvé varovania o ich toxicite sa do odbornej literatúry dostali až v 90. rokoch. A to napriek tomu, že niektoré firmy ako 3M a DuPont vedeli o ich škodlivosti už v roku 1970. Keď v roku 2001 vyšla kľúčová štúdia o šírení PFAS v prírode, ukázalo sa, že stopy týchto chemikálií sú v tkanivách orlov, ľadových medveďov, noriek aj tuleňov.

Dnes už vieme, že vďaka desaťročiam pasivity zo strany firiem sú PFAS v merateľnom množstve prítomné v každom človeku a takmer v každom zvierati na planéte. Preto sú aj súčasné PR snahy obhajovať TFA len ďalšou opakovanou kapitolou v rovnakom príbehu. Príbehu, ktorý, žiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou nekončí happyendom.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP