Ľudstvo si zničilo prirodzenú ochranu. Topiace sa ľadovce prebudia spiacu smrť kdekoľvek na Zemi

Zatiaľ čo sa svet sústreďuje na stúpajúce teploty, topiace sa ľadovce možno potichu pripravujú pôdu pre ďalší nečakaný jav. Ide o častejšie a explozívnejšie sopečné erupcie. Výskum, ktorý bude prezentovaný v utorok 8. júla na konferencii Goldschmidt v Prahe, poukazuje na to, že zmena klímy môže zásadne ovplyvniť stovky sopiek, ktoré momentálne odpočívajú pod hrubou vrstvou ľadu. Na tému upozornil portál Phys.

Roztopili sme si ochranu

Vedci z University of Wisconsin–Madison v spolupráci s Lehigh University, University of California Los Angeles a Dickinson College sa zamerali na šesť sopiek v južných Andách v Čile, vrátane dnes už neaktívneho stratovulkánu Mocho-Choshuenco. Pomocou analýzy kryštálov a datovania pomocou argónu sledovali, ako pohyby Patagónskeho ľadového štítu (jeho postupy aj ústupy) ovplyvňovali minulé vulkanické aktivity.

Kľúčové zistenie spočíva v tom, že počas poslednej doby ľadovej, približne pred 26 000 až 18 000 rokmi, pôsobil hrubý ľadový kryt ako tlaková záťaž, ktorá obmedzovala silu a objem erupcií. Pod zemou sa však medzičasom hromadila zásoba kremíka bohatého magmatu v hĺbke 10–15 kilometrov. Keď sa ľad na konci doby ľadovej začal rýchlo topiť, odľahčenie zemského povrchu viedlo k náhlemu uvoľneniu tlaku, expanzii plynov v magme a následne k silným explozívnym erupciám.

„Ľadovce majú tendenciu potláčať objem erupcií zo sopiek, ktoré sa nachádzajú pod nimi. No keď sa v dôsledku klimatických zmien začnú tieto ľadovce sťahovať, naše zistenia naznačujú, že sopky následne vybuchujú častejšie a silnejšie,“ vysvetľuje Pablo Moreno-Yaeger z University of Wisconsin–Madison.

ESA

Spúšťač

Kľúčovým predpokladom pre tento jav je najprv existencia veľmi hrubej vrstvy ľadu nad magmatickým rezervoárom. Spúšťačom je moment, keď sa ľadovec začne topiť a tým uvoľní tlak. „Tento proces momentálne pozorujeme na miestach ako Antarktída,“ dodáva Moreno-Yaeger. Ich výskum zároveň ukazuje, že podobné procesy sa nemusia obmedzovať iba na Island, kde bol tento fenomén pozorovaný už od 70. rokov, ale môžu nastať aj v kontinentálnych oblastiach ako sú časti Severnej Ameriky, Nového Zélandu či Ruska.

Aj keď v geologickom meradle sú sopečné reakcie na topenie ľadovcov takmer okamžité, samotné zmeny v magmatickom systéme prebiehajú postupne, a to v priebehu storočí. To dáva priestor na sledovanie a včasné varovanie, ktoré by mohlo pomôcť zmierniť dopady budúcich erupcií.

Unsplash

Pretrvávajúci kolobeh

Zaujímavým aspektom je aj klimatický dopad týchto erupcií. V krátkodobom horizonte môžu aerosóly uvoľňované pri erupciách dočasne ochladiť planétu, ako tomu bolo po erupcii filipínskej sopky Pinatubo v roku 1991, ktorá znížila globálne teploty asi o 0,5 °C. Avšak dlhodobé a opakované erupcie môžu mať opačný efekt.

„Postupne sa môžu hromadiť skleníkové plyny, čo môže prispieť k dlhodobému globálnemu otepľovaniu. Tým sa vytvára pozitívna spätná väzba – topenie ľadovcov spustí erupcie a tie následne môžu urýchliť ďalšie topenie,“ upozorňuje Moreno-Yaeger.

Klimatické zmeny tak môžu ovplyvniť planétu nielen prostredníctvom stúpajúcich oceánov či extrémneho počasia, ale aj tým, čo sa deje hlboko pod zemou. A to, čo dnes mizne z povrchu v podobe ľadu, môže zajtra vybuchnúť ako sopka.