V tomto texte boli použité materiály TASR.

Nová štúdia publikovaná v časopise Nature Communications prináša prelomové zistenia o najväčšom masovom vyhynutí v histórii Zeme. Ide o permské vymieranie, ktoré pred približne 252 miliónmi rokov vyhubilo takmer 90 percent všetkého života. Vedci z univerzity v Leedsi a Čínskej univerzity geovied naznačujú, že k tomuto katastrofickému úbytku organizmov mohol výrazne prispieť kolaps tropických lesov.

Tieto lesy, nachádzajúce sa v rovníkových oblastiach, zohrávali kľúčovú úlohu pri regulácii uhlíka v atmosfére, a ich strata viedla k dlhotrvajúcim „superskleníkovým“ podmienkam, informovala stanica CNN.

Úloha tropických lesov v kolobehu uhlíka

Permské vymieranie, ktoré ukončilo geologickú éru permu, bolo spôsobené viacerými faktormi, vrátane intenzívnej sopečnej činnosti v oblasti sibírskych pascí. Táto činnosť uvoľnila obrovské množstvo uhlíka a skleníkových plynov, čo viedlo k extrémnemu globálnemu otepleniu. Výsledkom bolo okyslenie oceánov, kolaps ekosystémov a zánik väčšiny morských i suchozemských druhov.

Vedci však dlho hľadali odpoveď na otázku, prečo vysoké teploty a vysoké hladiny uhlíka v atmosfére pretrvávali milióny rokov po skončení sopečnej aktivity.

Tím medzinárodných vedcov využil rozsiahly archív fosílií, zhromažďovaný desaťročia tromi generáciami čínskych geológov, aby preskúmal klimatické a environmentálne podmienky pred, počas a po vymieraní. „Veľké permské vymieranie je jedinečné, pretože je to jediná udalosť, pri ktorej všetky rastliny vymreli,“ uviedol autor štúdie a profesor evolúcie zemského systému na univerzite v Leedsi Benjamin Mills. Analýza fosílií a horninových útvarov umožnila vytvoriť unikátne mapy vegetácie, ktoré ukázali, ako kolaps tropických lesov dramaticky obmedzil schopnosť planéty ukladať uhlík.

Kolaps silikátového zvetrávania

Tropické lesy zohrávajú zásadnú úlohu pri procese silikátového zvetrávania, ktorý je kľúčový pre odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Korene stromov a rastlín rozbíjajú horniny, čím uľahčujú chemické reakcie s vodou a vzduchom, ktoré uhlík viažu. Keď tieto lesy počas permského vymierania zanikli, tento proces sa zastavil, čo viedlo k nahromadeniu uhlíka v atmosfére. „Odumretie lesov vedie k zmene kolobehu uhlíka,“ vysvetlil Mills, čím opísal narušenie prirodzeného pohybu uhlíka medzi atmosférou, pevninou a oceánmi.

Podľa profesora paleontológie na Bristolskej univerzite Michaela Bentona, ktorý na štúdii nespolupracoval prináša výskum jasné výsledky.„Absencia lesov skutočne ovplyvňuje pravidelné cykly kyslíka a uhlíka a potláča pochovávanie uhlíka, a tak v atmosfére zostávajú vysoké úrovne oxidu uhličitého počas dlhšieho obdobia,“ povedal Benton. Tento „prahový efekt“, pri ktorom strata lesov spôsobuje nezvratné zmeny, je podľa Bentona kľúčovým zistením.

Varovanie pre súčasnosť

Štúdia má ďalekosiahle implikácie aj pre súčasné environmentálne výzvy. Podľa Millsa je permské vymieranie varovaním pred tým, čo by mohlo nastať, ak by rýchle globálne otepľovanie viedlo k úbytku tropických pralesov. „Táto štúdia je stále varovaním. Je tu bod zlomu. Ak tropické lesy príliš oteplíte, máme veľmi dobré záznamy o tom, čo sa stane. A je to veľmi zlé,“ dodal. Vedci však naznačujú, že moderné dažďové pralesy môžu byť odolnejšie voči vysokým teplotám než ich permské predchodkyne, čo poskytuje nádej, no vyžaduje si ďalšie skúmanie.

Výskum zdôrazňuje krehkosť ekosystémov a ich vplyv na globálnu klímu. Strata tropických lesov nielenže narušila kolobeh uhlíka pred 252 miliónmi rokov, ale mohla by mať podobné dôsledky aj dnes, ak by došlo k ich rozsiahlemu úbytku. Tieto zistenia podčiarkujú naliehavosť ochrany dažďových pralesov a hľadania spôsobov, ako zmierniť dopady globálneho otepľovania, aby sa predišlo podobným katastrofám v budúcnosti.