V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Mars opäť prekvapuje. Najnovšia analýza zo skaly s názvom Kenmore, ktorú začiatkom júna odvŕtal rover Perseverance, potvrdila prítomnosť ílovitých minerálov a navyše priniesla úplne nové zistenie, výskyt hydroxidu manganistého. Ide o významný objav, ktorý môže výrazne prispieť k pochopeniu geologickej minulosti planéty.

Ako uviedol geochemik Ken Farley z Kalifornského technologického inštitútu, skala Kenmore bola „zvláštna, nespolupracujúca hornina“, ktorá sa počas vŕtania nadmerne triasla a uvoľňovala zvetrané úlomky. Tie by mohli narušiť čistotu vzorky, preto ich rover Perseverance odstránil pomocou špeciálneho prístroja na odstraňovanie prachu s názvom gDRT.

Tento nástroj funguje pomocou prúdu dusíka a odfúkne nežiaduce častice bez toho, aby došlo k mechanickému poškodeniu povrchu. Doteraz bol použitý už 169-krát a stále má kapacitu na približne 800 ďalších čistení.

Analyzátory, lasery a spektrometre

Po vyčistení horniny sa do práce pustili vedecké prístroje roveru. Zobrazovací senzor WATSON vytvoril detailné snímky, zatiaľ čo SuperCam s využitím laserov a spektrometrov určil zloženie materiálu. Na potvrdenie nálezov prispeli aj analytické nástroje SHERLOC a PIXL.

Výsledky boli fascinujúce. Skala obsahovala ílovité minerály, ktoré sú bohaté na hydroxidové skupiny viazané na železo a horčík. Ešte zaujímavejší je však objav hydroxidu manganistého, minerálu, ktorý vedci na Marse doteraz nepotvrdili. Táto zlúčenina môže svedčiť o niekdajšej prítomnosti vody a chemických reakciách, ktoré na planéte prebiehali pred miliardami rokov.

NASA / JPL-Caltech / Flickr / Thomas Appéré

Tieto nové zistenia pomáhajú vedcom lepšie si predstaviť, ako Mars kedysi vyzeral. Zároveň poskytujú cenné informácie, ktoré budú kľúčové pre budúce misie. Ide najmä o stratégie využívania miestnych surovín – napríklad ťažbu vody z hornín alebo výrobu kyslíka, čo sú technológie, bez ktorých sa budúce posádky na Marse nezaobídu.

Rekordný presun a pokračovanie výskumu

Po ukončení analýzy horniny Kenmore pokračuje Perseverance v prieskume okolia krátera Jezero. A opäť prekonal vlastný rekord. Dňa 19. júna zvládol autonómne prejsť až 411 metrov v jeden deň, čo je najdlhšia vzdialenosť, ktorú doteraz rover bez zásahu operátorov prešiel. „Každý deň, keď pracujeme na Marse, sa učíme viac o tom, ako čo najlepšie využiť náš rover,“ povedal vodič Perseverance Camden Miller z NASA Jet Propulsion Laboratory v Pasadene.

Zaujíma ťa, čo bude ďalej? Perseverance má pred sebou ešte množstvo plánovaných výskumov. A ak všetko pôjde podľa plánu, možno sa raz vráti s reálnymi vzorkami aj späť na Zem. Aj vďaka takýmto objavom bude ľudstvo o čosi bližšie k tomu, aby Mars prestal byť len červenou bodkou na oblohe.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP