Astronómovia sa roky snažili poskladať príbeh vesmíru, no najstaršie kapitoly zostávali zahalené tmou. Doterajšie teleskopy nedokázali zachytiť slabé záblesky svetla z najvzdialenejších častí kozmu. Teraz sa to mení. Vedecký projekt COSMOS-Web vytvoril najkomplexnejšiu kozmickú mapu, aká kedy vznikla, a umožnil nahliadnuť do hlbín vesmíru až 13,5 miliardy rokov dozadu.

Za prelomom stojí vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST), ktorého 6,5-metrové zrkadlo umožnilo vedcom z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare preskúmať oblasť oblohy s rozlohou 0,54 štvorcového stupňa. Táto plocha zodpovedá veľkosti troch splnov Mesiaca, keď ich pozorujeme zo Zeme. Vedcom sa podarilo zmapovať takmer 800 000 galaxií a zachytiť 98 % histórie vesmíru.

„Naším cieľom bolo vytvoriť hlboké pole vesmíru vo fyzickej mierke, aká dovtedy nemala obdobu,“ vysvetlila Caitlin Casey, profesorka fyziky na UC Santa Barbara a spolurežisérka projektu COSMOS. Na tému upozornil NewAtlas.

Najväčšia mapa vesmíru je hotová

Teleskop JWST má výnimočnú citlivosť na zachytenie slabých fotónov zo vzdialeného vesmíru. Samotné získanie dát bol však len začiatok. Surové snímky museli byť dôkladne spracované. Výskumný tím strávil vyše dva roky transformáciou údajov do používateľsky prístupnej podoby.

Fascinujúce interaktívne obrázky sú teraz voľne dostupné verejnosti. Každý si môže priblížiť jednotlivé objekty, skúmať ich vlastnosti alebo vyhľadávať konkrétne galaxie. Mapa ponúka pohľad na vesmír od súčasnosti až po obdobia spred 3, 4, 8, 9 a 10 miliárd rokov.

M. Franco/C. Casey/COSMOS Project

„Citlivosť JWST nám umožňuje vidieť omnoho slabšie a vzdialenejšie galaxie než kedykoľvek predtým, takže teraz dokážeme objavovať galaxie z veľmi ranného vesmíru a detailne skúmať ich vlastnosti,“ uviedla Jeyhan Kartaltepe, vedúca výskumníčka COSMOS-Web a profesorka na Rochester Institute of Technology. „Kvalita dát nás stále šokuje. Je oveľa lepšia, než sme očakávali.“

Pozerajú sa tam, kam nedokázal ani Hubblov teleskop

Vysoká kvalita dát priniesla aj prekvapenia. Vedci zazreli desaťnásobne viac galaxií, než predpokladali. Objavili aj niekoľko supermasívnych čiernych dier, ktoré predchádzajúci Hubbleov teleskop nedokázal zachytiť. Tieto objavy vyvolali množstvo nových otázok o tom, čo sa v prvých stovkách miliónov rokov vesmíru odohrávalo.

„Odkedy sa teleskop zapol, pýtame sa sami seba: ‘Rozbíjajú tieto JWST dáta náš kozmologický model?’ Pretože vesmír produkoval priveľa svetla príliš skoro. Mal len asi 400 miliónov rokov na to, aby vytvoril niečo ako miliardu hmotností Slnka,“ vysvetlila Casey. „Nevieme, ako sa to mohlo stať. Je tam veľa detailov, ktoré treba rozlúštiť, a mnoho nezodpovedaných otázok.“

NASA/Flickr/ESA/Webb, NASA & CSA, L. Armus, A. Evans (Úprava redakcie)

Cieľom projektu nie je len pozorovanie najstarších galaxií, ale aj získanie širšieho pohľadu na prostredie v ranom vesmíre. Vedci dúfajú, že otvorený prístup k celému datasetu prinesie nové poznatky o tmavej hmote, vývoji galaxií a základných fyzikálnych zákonoch. Čerstvé oči, vrátane študentov a nadšencov astronómie, môžu objaviť niečo, čo uniklo profesionálom.

„Najlepšia veda vzniká vtedy, keď rôzni ľudia rozmýšľajú nad tými istými dátami inak,“ uzavrela Casey. „Nie je to len pre jednu skupinu, aby prišla na odpovede.“

Čítajte viac z kategórie: Novinky