Milióny ľudí čaká krutý boj o vodu a jedlo. Ľadovce miznú rekordným tempom

V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Ľadovce na celej planéte sa topia rýchlejšie než kedykoľvek predtým, čo vážne ohrozuje zásoby vody a potravín pre dve miliardy ľudí. Vyplýva to zo správy Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), ktorú zverejnila pri príležitosti prvého Svetového dňa ľadovcov. Klimatická kríza spôsobuje „bezprecedentný“ úbytok ľadovcov, ktorý má zásadný dopad na ekosystémy, poľnohospodárstvo a vodné zdroje.

Zvlášť ohrozené sú horské oblasti, kde žije približne miliarda ľudí — polovica z nich v rozvojových krajinách už teraz trpí nedostatkom potravín. Podľa UNESCO pokles snehu a ľadovcov ovplyvní dve tretiny všetkého zavlažovaného poľnohospodárstva.

Dôsledky pre poľnohospodárstvo a zásoby vody

Topiace sa ľadovce zohrávajú kľúčovú úlohu v zásobovaní riek a jazier vodou, najmä v období sucha. Spočiatku síce dochádza k zvýšenému prítoku vody, no postupom času, keď ľadovce zmiznú, tento zdroj úplne vyschne. To prinesie vážne dôsledky pre poľnohospodárstvo, ktoré je na tomto cykle závislé.

Generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová varovala pred naliehavosťou situácie: „Tieto prírodné vodné veže čelia bezprostrednému nebezpečenstvu. Táto správa poukazuje na naliehavú potrebu konať.“

Unsplash / Tina Rolf

Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) za posledné tri roky došlo k najväčšiemu úbytku ľadovcov v histórii meraní. Iba v roku 2024 stratili ľadovce 450 gigaton hmoty, pričom medzi najviac postihnuté oblasti patria Nórsko, Švédsko, Špicbergy a tropické Andy.

Rastúca hladina morí a hrozba povodní

Zrýchlené topenie ľadovcov má globálne dôsledky. Stávajú sa jedným z najväčších prispievateľov k zvyšovaniu hladiny morí, čo ohrozuje pobrežné oblasti ničivými povodňami. Zároveň dochádza k narušeniu vodných ciest, od ktorých závisia miliardy ľudí, či už v oblasti vodnej energie alebo poľnohospodárstva.

Ak sa nič nezmení, situácia sa bude len zhoršovať. Bez rýchlych opatrení na zmiernenie klimatických zmien môže svet čeliť čoraz častejším extrémom — od sucha až po záplavy, ktoré budú mať devastačné následky pre ľudí, prírodu aj ekonomiku.

Správa UNESCO je tak ďalším varovným signálom, že čas konať sa kráti. Topiace sa ľadovce nie sú len vzdialený problém horských oblastí, ale kríza, ktorá sa dotkne každého z nás.