V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Havarijný stav výtoku banských vôd do rieky Slaná v regióne Gemer trvá už tri roky. Z bývalej bane v Nižnej Slanej do rieky uniká mangán, sírany či arzén, no najväčší problém pre ekosystém predstavuje železo.

To spôsobuje výrazné sfarbenie vody do červena a ohrozuje život vodných organizmov. Paradoxne však práve železo, ktoré má negatívny vplyv na riečny ekosystém, zároveň chráni živočíchy pred toxickým arzénom, pretože sa naň viaže a zabraňuje jeho ďalšiemu šíreniu.

Čistenie vody je náročné

Silne mineralizované banské vody vytekajú do rieky Slaná od februára 2022. Pôvodcom znečistenia je niekdajšia železorudná baňa v areáli bývalého banského podniku Siderit v obci Nižná Slaná. Železo rozpustené v banskej vode sa po kontakte s povrchovou vodou vyzráža na železitý oker, ktorý sa lepí na žiabre rýb a spôsobuje ich udusenie.

Podľa odborníkov sú v rieke prekročené aj hodnoty mangánu, síranov a arzénu. Hoci je arzén toxický, v súčasnosti je jeho vplyv na rieku zmiernený práve vďaka železu, ktoré sa na neho viaže a zabraňuje jeho rozpúšťaniu vo vode. V druhej polovici roka 2024 sa začali prvé práce na riešení tohto environmentálneho problému.

TASR - Milan Kapusta

Banskí záchranári vykonali opatrenia na usmernenie toku vôd a oddelenie kontaminovanej vody od čistej. Na prelome rokov na ne nadviazali ďalšie práce, ktoré majú priniesť ustálenie množstva výtoku kontaminovanej vody. Opatrenia zahŕňajú montáž kanálového a potrubného prepojenia, vybudovanie dvoch havarijných nádrží a technológie na vypúšťanie a reguláciu vody.

Znečistenie bude trvať ešte roky

Riešenie situácie je však mimoriadne náročné, pretože baňa v Nižnej Slanej je rozsiahla a obsahuje obrovské množstvo vody. Inštalácia čistiarne odpadových vôd by si vyžiadala vysoké náklady a veľkú kapacitu na spracovanie kontaminovanej vody.

Alternatívnym riešením by mohlo byť pasívne čistenie sedimentáciou, ktoré by umožnilo prirodzené oddelenie železa a tým aj výrazné zníženie sfarbenia vody. Získaný železitý kal by sa pritom mohol využiť na priemyselné účely. Podobné environmentálne problémy nie sú na Slovensku výnimočné.

K výtoku banských vôd dochádza aj v iných regiónoch, napríklad na ložisku Smolník, kde vyteká extrémne kyslá voda bez akejkoľvek úpravy, alebo v oblasti Poproča, kde sa do povrchových vôd dostáva vysoké množstvo antimónu a arzénu.