Predaj tepelných čerpadiel v Európskej únii zaznamenal prudký pokles. Podľa predbežných údajov Európskej asociácie tepelných čerpadiel (EHPA) sa v roku 2024 v 13 najväčších krajinách trhu predalo o 23 percent menej zariadení ako v predchádzajúcom roku. Tento prepad mal výrazné následky, keďže v sektore prišlo o prácu približne štyritisíc ľudí. Na tému upozornil portál Euractiv.

Za negatívnym trendom stojí viacero faktorov. Jedným z hlavných je nestabilita podporných schém. Neustále zmeny v dotáciách na kúpu tepelných čerpadiel zneisťujú spotrebiteľov, ktorí tak často váhajú s investíciou. Situácii nepomáha ani stagnujúca ekonomika a vysoké životné náklady, ktoré nútia domácnosti premýšľať nad výhodnejšími možnosťami vykurovania. Ďalším kľúčovým faktorom je znižovanie cien zemného plynu, ktorý je v mnohých krajinách stále dotovaný.

Boom vystriedal pád

Odvetvie tepelných čerpadiel ešte v roku 2022 zažívalo obrovský rozmach. Predalo sa 2,8 milióna jednotiek, čo bolo dôsledkom energetickej neistoty po invázii Ruska na Ukrajinu. Mnohé domácnosti vtedy hľadali alternatívu k plynovému vykurovaniu v obave, že dodávky ruského plynu budú obmedzené.

„Tento efekt bol v celej Európe a týkal sa aj krajín, ktoré neboli až tak závislé od ruského plynu. Následne prišiel pád, lebo ceny energií sa ustálili,“ vysvetlil Vladimír Orovnický zo Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá, ktorého cituje spomínaný portál.

V roku 2023 sa už predaj znížil na 2,6 milióna kusov a v roku 2024 bol prepad ešte výraznejší – na trhu sa predalo len 2 milióny tepelných čerpadiel. Firmy, ktoré v predchádzajúcich rokoch investovali miliardy do rozšírenia výrobných kapacít, teraz čelia znižovaniu produkcie a prepúšťaniu zamestnancov. Celkovo sektor poskytuje v Európe prácu približne 170-tisíc ľuďom.

Unsplash

Brusel zatiaľ nekoná

Tepelné čerpadlá zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti klimatickým zmenám. Budovy sú v EÚ zodpovedné za 36 percent emisií skleníkových plynov a až polovica energie sa v Európe využíva na vykurovanie a chladenie. Väčšina tejto energie – viac ako 70 percent – stále pochádza z fosílnych palív.

Európska komisia si preto stanovila ambiciózny cieľ – do roku 2030 chce v členských štátoch nainštalovať aspoň 30 miliónov tepelných čerpadiel, čím by sa znížila závislosť od dovozu ruského plynu. Napriek týmto plánom však Brusel zatiaľ nepriniesol konkrétny akčný plán na podporu ich rozšírenia. Komisia ho pritom sľubovala už do roku 2023.

Predstavitelia priemyslu však stále veria v podporu zo strany EÚ. „Počítame s tým, že Európska komisia a vlády v nadchádzajúcich mesiacoch urobia z tepelných čerpadiel prioritu nadchádzajúcej dohody o čistom priemysle a podpory európskeho líderstva v oblasti čistých technológií,“ vyhlásil Paul Kenny, generálny riaditeľ EHPA.

Ak má Európa splniť svoje klimatické záväzky a zároveň ochrániť priemysel, bude musieť čoskoro prísť s jasnými opatreniami, ktoré zvýšia atraktivitu tepelných čerpadiel pre domácnosti aj firmy. Očakáva sa, že rozhodujúce budú najbližšie mesiace, v ktorých by mohla EÚ predstaviť nové formy podpory.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia