Astronómovia dlhé roky predpokladali, že staré galaxie a ich zhluky sú mŕtve, „uhasené“ objekty, v ktorých sa už nevytvárajú žiadne nové hviezdy. Mnoho pozorovaní to potvrdzovalo – horúci plyn, ktorý v takýchto systémoch prevláda, jednoducho nemá podmienky na ochladenie a gravitačné zmršťovanie, z ktorého vznikajú proto-hviezdy. Ako však upozorňuje ScienceAlert, v takzvanom Fénixovom zhluku galaxií astronómovia objavili čosi, čo tieto predpoklady popiera.

Jasné jadro odhaľuje tvorbu hviezd

Fénixov zhluk, vzdialený 5,8 miliardy svetelných rokov, je jednou z najhmotnejších známych zoskupení galaxií. Odhaduje sa, že môže obsahovať až 1 000 galaxií, no jeho centrálna galaxia je obzvlášť pozoruhodná. Jej jadro žiari tak jasne, že naznačuje prudkú hviezdotvorbu. Pre porovnanie, v Našej Mliečnej ceste vznikne za rok menej ako desať hviezd, zatiaľ čo v centrálnej galaxii Fénixovho zhluku sa každoročne rodí až 1 000 nových hviezd.

To však vyvolalo dôležitú otázku: Odkiaľ sa berie chladný plyn, ktorý je pre tvorbu hviezd nevyhnutný? Vo väčšine podobných zoskupení chýba, pretože supermasívne čierne diery v jadre zhlukov zvyčajne vyžarujú mohutné prúdenie energie, ktoré plyn ohrieva a zabraňuje jeho ochladzovaniu. Tento jav je známy ako problém chladenia galaktického plynu.

Tento dlhoročný paradox sa astronómovia rozhodli preskúmať pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST). Predchádzajúce pozorovania váhali medzi dvomi možnými vysvetleniami: buď plyn pochádza z iných, mladších galaxií v okolí, alebo ide o vnútorný proces chladenia v samotnom zhluku.

Snímka zhluku galaxií Phoenix, v ktorej dochádza k prekvapivo intenzívnej produkcii nových hviezd.
NASA

Produkcia nepredstaviteľných rozmerov

JWST poskytol rozhodujúci dôkaz, že v jadre Fénixovho zhluku skutočne prebieha proces postupného ochladzovania horúceho plynu. Pomocou spektrometra MIRI teleskop detegoval neónové emisie, ktoré zodpovedajú plynu s teplotami medzi 100 000 a 1 000 000 kelvinov. Tento teplý plyn vytvára prechodný stupeň medzi horúcim a chladným plynom a predstavuje chýbajúci diel skladačky.

Vedci pozorovali zhluky a filamenty teplého plynu, ktorý bol presne v miestach, kde prebieha tvorba hviezd. To znamená, že Fénixov zhluk si dokáže vytvárať vlastné zdroje chladného plynu bez potreby vonkajšieho prívodu. Najprekvapivejším zistením je, že tento proces pravdepodobne podporuje supermasívna čierna diera v jadre zhluku, ktorá by za normálnych okolností mala plyn skôr zohrievať a zabraňovať jeho ochladzovaniu. Miesto toho sa zdá, že v určitých podmienkach môže čierna diera paradoxne napomáhať ochladzovaniu plynu a podporovať tvorbu nových hviezd.

Podľa vedcov tento proces generuje každoročne približne 20 000 hmotností Slnka v podobe chladného plynu, čo je absolútne bezprecedentné. Otázkou teraz ostáva, či ide o bežný fenomén, ktorý sa doposiaľ iba nepodarilo pozorovať v iných zhlukoch, alebo je Fénix skutočne unikátny.

Stále sa ich snažíme pochopiť

Vesmír je stále plný neobjasnených problémov, ktoré sa vedci snažia vysvetliť. Zásadný pokrok nastal nedávno v prípade vzniku veľkých eliptických galaxií. Zlom v tomto výskume priniesla analýza dát z teleskopu ALMA v Čile. Vedci prostredníctvom neho skúmali prítomnosť prachu v 100 vzdialených galaxiách, ktoré boli aktívne pri tvorbe hviezd v čase, keď bol vesmír starý len 2,2 až 5,9 miliardy rokov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP