Na nízkej obežnej dráhe našej planéty je čoraz väčšie množstvo objektov, ktoré predstavujú riziko už nielen pre ďalšie satelity, ale aj pre život na povrchu našej planéty. I keď sú pravdepodobnosti katastrofy stále nízke, prekážať začína tento vesmírny odpad napríklad leteckej doprave a sú kvôli nemu odkláňané lety či dočasne zatvárané letiská, upozorňuje UniverseToday.

Materiálu na orbite je čoraz viac

Od začiatku vesmírnej éry bolo do vesmíru vypustených vyše 6 700 rakiet. Každá z nich zanechala na obežnej dráhe stopu v podobe nefunkčných satelitov, vyradených stupňov a menších úlomkov. Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) je dnes na obežnej dráhe približne 56 450 väčších objektov, z ktorých sa aktívne sleduje len okolo 36 860.

Rok 2023 priniesol rekordných 263 vesmírnych štartov, čo znamená viac odpadu a väčší počet nekontrolovaných vstupov trosiek do atmosféry. Priemerný ročný počet rozpadu objektov na obežnej dráhe sa pohybuje medzi 10 až 11.

Štúdia z University of British Columbia (UBC) analyzovala vplyv vesmírneho odpadu na vzdušný priestor a ukázala, že každoročne existuje až 25 % pravdepodobnosť, že sa vesmírne trosky dostanú do oblasti s hustou leteckou premávkou. Aj keď pravdepodobnosť priamemu zásahu lietadla zostáva nízka (1 ku 430 000), uzatváranie vzdušného priestoru a odklony letov predstavujú reálny problém pre letecký priemysel.

Jeden prípad je stále čerstvý

V roku 2022 museli Španielsko a Francúzsko na niekoľko hodín uzavrieť časti svojho vzdušného priestoru kvôli troskám z čínskej rakety Dlhý pochod 5B. V januári tohto roku zase došlo k explózii prototypu rakety Starship od SpaceX, ktorej trosky dopadli na súostrovie Turks a Caicos. V oboch prípadoch si situácia vyžiadala okamžité zmeny letov a presmerovanie stoviek lietadiel.

• Debris Capture Robotic Manipulator:
Developed by ISRO-VSSC

It consists of a robotic arm attached to the POEM-4 platform to demonstrate autonomous capture of space debris.
Upon reaching its final orbit, a tethered space debris simulator will be released by POEM and the robotic… pic.twitter.com/oZwjUCQIba

— ISRO Spaceflight (@ISROSpaceflight) December 30, 2024

Väčšina raketových stupňov sa v súčasnosti necháva nekontrolovane zhorieť v atmosfére, čo vytvára neistotu v tom, kde trosky dopadnú. Alternatívou by bolo navrhnutie raketových stupňov tak, aby ich návrat prebiehal kontrolovane – ideálne nad oceánmi a mimo hlavných letových koridorov. Tento prístup však vyžaduje koordinovanú medzinárodnú reguláciu.

Profesor Michael Byers z UBC upozorňuje, že riešenie si vyžaduje globálnu spoluprácu: „Štáty a súkromné spoločnosti nebudú investovať do bezpečnejších dizajnov, pokiaľ to nebudú musieť robiť všetci. Preto je nevyhnutné, aby sa vlády dohodli na nových normách.“

Čítajte viac z kategórie: Novinky