V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Náhly nárast atmosférického oxidu uhličitého (CO2) spôsobil koniec doby ľadovej, tvrdí nový výskum medzinárodného tímu vedcov pod vedením Slovenky Hany Jurikovej z University of St. Andrews v Škótsku. Štúdia ukazuje, ako rozsiahle vulkanické erupcie zvýšili hladinu CO2 v atmosfére, čo následne spôsobilo globálne otepľovanie a roztopenie ľadov.

Výsledky výskumu boli publikované v prestížnom vedeckom časopise Nature Geoscience, informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Tináková.

V spolupráci s vedcami z ôsmich svetových univerzít a inštitúcií vrátane SAV sa tímu podarilo zachytiť jednu z najzásadnejších klimatických premien v geologickej histórii Zeme. Pomocou analýzy kalcitových schránok fosílnych ramenonožcov, starobylých morských živočíchov, tím vypočítal zmeny koncentrácie CO2 v atmosfére počas obdobia Permo-karbónskeho zaľadnenia.

CO2 ako kľúčový hráč klimatických zmien

„Ramenonožce zanechali schránky, ktoré sú chemicky ovplyvnené zložením morskej vody, čím ponúkajú presný pohľad na klimatické podmienky v dávnej minulosti,“ uviedol Adam Tomašových z Ústavu vied o Zemi SAV, jeden zo spoluautorov štúdie.

Vedci pri výpočtoch skombinovali analýzy izotopov bóru, uhlíka a kyslíka, čo umožnilo zrekonštruovať históriu atmosférického CO2 a jeho dopad na klímu.

Výskum odhaľuje, že nízke hladiny CO2 v období karbónu a raného permu významne prispeli k vzniku rozsiahlej doby ľadovej, zatiaľ čo nárast CO2 na začiatku permu spôsobil roztápanie ľadovcov a globálne otepľovanie. Vulkanická činnosť bola hlavným zdrojom zvýšeného oxidu uhličitého.

„Tento výskum prvýkrát potvrdzuje, že CO2 zásadne ovplyvňoval klimatické a životné podmienky na Zemi počas stoviek miliónov rokov. Je dôkazom toho, ako tieto procesy formovali ekosystémy na súši aj v oceánoch,“ vysvetlila Tináková.

Freepik

Otepľovanie, hladiny morí a budúcnosť planéty

Štúdia ukazuje, že CO2 hrá dvojakú úlohu. V správnom množstve umožňuje udržanie života na planéte, no jeho nadmerné množstvo vedie k negatívnym klimatickým zmenám. Zvýšené hladiny CO2 na začiatku permu viedli k výraznému otepľovaniu a zvyšovaniu hladiny morí, čo zásadne ovplyvnilo prírodné prostredie a životné podmienky.

„CO2 absorbuje infračervené žiarenie a ohrieva atmosféru. Nízke hladiny pomohli vytvoriť doby ľadové, no prudký nárast na začiatku permu spôsobil globálne zmeny, ktoré môžeme považovať za paralelu dnešnej situácie,“ upozorňuje Tomašových.