Supervulkán Yellowstone desí ľudstvo už niekoľko desaťročí, kedy sa vedcom podarilo ho identifikovať. Experti sa odvtedy intenzívne zaoberajú výskumom tejto geologickej štruktúry a snažia sa zistiť, kedy a kde dôjde k ďalšej erupcii. Ako upozorňuje LiveScience, na jednu z týchto otázok máme už aj celkom presnú odpoveď.

Poznáme miesto katastrofy

Podľa štúdie publikovanej 1. januára v časopise Nature, magma pod Yellowstonom nie je uložená v jednom obrovskom rezervoári, ako sa kedysi myslelo. Namiesto toho sa nachádza v štyroch samostatných zásobníkoch v zemskej kôre. Na západe tieto zásobníky nemajú priamy kontakt s hlbokými bazaltovými horninami z plášťa, ktoré by ich zohrievali. Na severovýchode v blízkosti útvaru Sour Creek Dome sa však takéto prepojenie nachádza, čo znamená, že tam magma zostáva horúca a v dlhodobom horizonte potenciálne aktívna.

Predchádzajúce výskumy sa spoliehali na seizmické vlny, ktoré prechádzajú kalderou, aby rozlíšili, kde sa nachádza kvapalná magma a kde pevná hornina. Tento prístup však nebol dokonalý, pretože teplé pevné horniny môžu pôsobiť podobne ako kvapalná magma.

Nová štúdia využila metódu magnetotelluriky, ktorá umožňuje detailnejšie mapovanie. Zemské jadro, ktoré rotuje, vytvára magnetické pole, a keďže magma obsahuje magnetické minerály, vytvára malé magnetické polia, ktoré sú merateľné na povrchu. Vedci takto dokázali identifikovať štyri oddelené rezervoáre magmy ukryté pod povrchom.

Pixabay

Zatiaľ sa báť nemusíme

Tieto rezervoáre obsahujú viac kvapalnej magmy, než bolo prítomné počas obrovských erupcií, ktoré formovali kalderu pred 2,8 miliónmi, 1,3 miliónmi a 640 000 rokmi. Rezervoáre sa nachádzajú až 9,6 až 11,2 kilometra pod povrchom, ale iba severovýchodná časť Yellowstonu má kontakt s horúcimi bazaltovými horninami, ktoré dokážu udržať magmu v kvapalnom stave.

Napriek veľkému objemu magmy pod kalderou Yellowstonu, bezprostredná erupcia nie je pravdepodobná. Magma je totiž rozptýlená v pórových priestoroch pevných hornín, podobne ako voda v špongii. Erupcia by bola možná len vtedy, ak by viac ako 40 % týchto pórov bolo vyplnených magmou. Podľa Benningtonovej a jej kolegov sú tieto priestory zaplnené len na 20 % alebo menej.

„Máme tu omnoho nižšiu koncentráciu magmy v pórových priestoroch, čo znamená, že tieto magmy sa nemôžu prepojiť a začať pohybovať,“ vysvetlila Benningtonová.

Čítajte viac z kategórie: Novinky