Nový výskum Zeme ukazuje, že vnútorné jadro Zeme by mohlo obsahovať ešte jedno, menšie jadro.

Geofyzička Joanne Stephenson z Austrálskej národnej univerzity v roku 2021 vysvetlila: „Tradične nás učili, že Zem má štyri hlavné vrstvy: kôru, plášť, vonkajšie jadro a vnútorné jadro.“ Ale nové dôkazy naznačujú, že vnútorné jadro má svoje vlastné, hlbšie rozdelenie, čím otvára nové možnosti prepisovania učebníc. O téme informoval portál Science Alert.

Zemské vrstvy skúmame prevažne prostredníctvom nepriamych metód, napríklad pomocou seizmických vĺn, ktoré sa šíria počas zemetrasení. Tieto vlny poskytujú vodítka o tom, čo leží pod našimi nohami, a odhaľujú horúce vnútorné jadro s teplotami presahujúcimi 5 000 °C (9 000 °F). Zaberá len 1 % objemu Zeme, ale ukrýva kľúč k pochopeniu jej geologickej histórie.

Hlboko pod zemskou kôrou

Nový výskum, ktorý vedci vykonali, naznačuje, že vnútorné jadro môže mať dve vrstvy s odlišnými vlastnosťami. Stephenson a jej tím použili pokročilé algoritmy na analýzu seizmických dát zhromaždených Medzinárodným seizmologickým centrom za posledné desaťročia. Výsledky naznačujú, že vlastnosti seizmických vĺn sa v rôznych smeroch menia.

Podľa vedcov môžu tieto odhalenia znamenať, že vnútorné jadro Zeme zaznamenalo dve samostatné ochladzovacie udalosti počas svojej histórie. Tieto veľké udalosti môžu mať hlboký vplyv na pochopenie vývoja Zeme, avšak ich presné detaily sú stále záhadou.

Analyzované seizmické vlny ukázali, že rýchlejšie sa šíria rovnobežne s rotačnou osou Zeme, zatiaľ čo v pomalších smeroch je uhol šírenia približne 54 stupňov. Tento objav pravdepodobne súvisí so zmenou v štruktúre železa v jadre, čo naznačuje jedinečnú históriu teplotných a chemických zmien hlboko vo vnútri Zeme.

Stephenson

Obmedzenia a nové perspektívy

Vedci priznávajú, že ich výsledky ovplyvňujú limity v seizmologických dátach, najmä na polárnych protipóloch Zeme, kde je zaznamenaných menej zemetrasení. To sťažuje presné závery o štruktúre vnútorného jadra.

Napriek týmto obmedzeniam výsledky tímu korešpondujú s inými štúdiami, ktoré už skôr naznačovali anisotropiu (nerovnorodosť) v štruktúre vnútorného jadra. Tieto objavy poskytujú ďalší dielik do skladačky histórie našej planéty.