Naše Slnko nie je žiaden pokojný gigant. Neustále v ňom prebiehajú konvekčné procesy, jeho magnetické pole praská, prepojuje sa a znova rozpojuje. Niekedy vypustí gigantické erupcie energie, známe ako slnečné erupcie, alebo masívne výrony plazmy nazývané koronálne výrony hmoty.

Väčšina z nich neohrozuje Zem priamo, no z času na čas sa objaví taká silná erupcia, že môže mať vážne následky. A zdá sa, že podľa najnovšej štúdie môže byť Slnko bližšie k ďalšej silnej erupcii, než sme si mysleli. O téme informoval Science Alert.

Katastrofa každých 100 rokov?

Vedci skúmali dáta z 56 450 hviezd podobných Slnku, aby odhadli, ako často nastávajú superfľaky, extrémne silné erupcie. Zistili, že u týchto hviezd dochádza k super erupciám zhruba raz za 100 rokov. Astronóm Valerij Vasiljev z nemeckého Max Planck Inštitútu pre výskum slnečného systému uviedol, že ich veľmi prekvapilo, že hviezdy podobné Slnku sú náchylné na také časté super erupcie.

Ak sa tento cyklus aplikuje na Slnko, mohli by sme byť na pokraji katastrofy. Pre porovnanie, tzv. Carringtonova udalosť z roku 1859, jedna z najsilnejších zaznamenaných geomagnetických búrok, bola údajne len 1 % sily priemernej super erupcie.

Pixabay

Super erupcie sú extrémne erupcie žiarenia, ku ktorým niekedy dochádza na povrchu hviezdy. V prípade Slnka by mohli super erupciezahŕňať aj koronálny výron hmoty, výbuch plazmy, ktorý môže vážne poškodiť zemskú infraštruktúru. Pri Carringtonovej udalosti v roku 1859 nastal výbuch žiarenia spojený s koronálnym výronom hmoty.

To spôsobilo silnú geomagnetickú búrku, ktorá zničila telegrafné siete po celom svete, pričom niektoré preťažené obvody spôsobili požiare. Koronálne výrony dokážu na Zemi indukovať elektrické prúdy, ktoré môžu poškodiť energetické siete a prístroje. Ďalšia podobná udalosť sa odohrala v roku 1989, keď geomagnetická búrka spôsobila rozsiahle výpadky elektriny v kanadskom Quebecu.

Ilustrácia toho, ako mohlo vyzerať Slnko pred 4 miliardami rokov. NASA's Goddard Space Flight Center/Conceptual Image Lab

História a možné dopady

Vedci zistili deväť ešte silnejších geomagnetických udalostí, ktoré sú zapísané v ročných kruhoch stromov za posledných 15 000 rokov. Najsilnejšia z nich, tzv. Miyake udalosť, sa odohrala v roku 774 n.l. Tieto udalosti, spojené so zvýšením koncentrácie uhlíka-14 v prírode, sa vyskytujú zhruba raz za 1 000 rokov.

Či každá supererupcia zahŕňa koronálny výron, zostáva neisté. Astrofyzik Ilya Usoskin z Fínskej univerzity v Oulu vysvetľuje, že nie je jasné, aký vzťah existuje medzi superfľakmi a extrémnymi výronmi častíc. Aj bez koronálneho výronu môžu slnečné erupcie narušiť rádiové komunikácie, pretože menia hustotu ionosféry, ktorou rádiové vlny prechádzajú.