V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Rozhodnutie holandského súdu je pre Shell veľkým víťazstvom. Ešte v roku 2021 nižší súd nariadil, aby spoločnosť do roku 2030 znížila svoje emisie CO₂ o 45 % oproti úrovniam z roku 2019. To by zahŕňalo aj nepriamo vyprodukované emisie dodávateľov a zákazníkov. Takýto cieľ bol považovaný za výrazný krok k udržateľnejšej budúcnosti. Pre koncern to predstavovalo vážne záväzky v oblasti klimatickej zodpovednosti.

Nové rozhodnutie sa však priklonilo na stranu Shellu. Sudcovia uznali, že spoločnosť má síce povinnosť zohľadňovať environmentálne dôsledky svojho podnikania, no nie je možné jej priamo prikázať konkrétne percentuálne zníženie emisií. Práve táto povinnosť bola podľa sudcov ťažko realizovateľná a mohla by mať na celosvetové energetické trhy neželané následky.

Argumenty sudcov 

Sudcovia vo svojom rozhodnutí upozornili, že ak by Shell radikálne obmedzil emisie, mohlo by to viesť k nežiaducim vedľajším efektom. Jedným z nich je napríklad zvýšená ťažba uhlia, ktorého využívanie je pre klímu ešte škodlivejšie. Zníženie produkcie zemného plynu, ktorú by Shell musel zaviesť pri prísnejšom emisnom režime, by mohlo spôsobiť vyššiu závislosť na uhlí a zhoršiť tak globálnu uhlíkovú bilanciu.

Takýto scenár vzbudzuje otázky o rovnováhe medzi snahou obmedziť emisie a potrebou udržať stabilné zásobovanie energiou. Energetická politika krajín je pod silným tlakom environmentálnych organizácií a verejnosti. Súčasne však musí zohľadňovať aj ekonomickú a energetickú stabilitu.

Shell

Očakávané odvolanie environmentálnych organizácií

Výsledok sporu nebol prijatý pozitívne medzi ochrancami životného prostredia, ktorí s rozhodnutím nesúhlasia a zvažujú ďalšie právne kroky. Hlavný žalobca, organizácia Milieudefensie, sa podľa očakávaní pravdepodobne odvolá na holandský najvyšší súd. Aktivisti poukazujú na nutnosť konkrétnych a prísnych cieľov v oblasti znižovania emisií. A to z dôvodu, že dobrovoľné záväzky energetických gigantov doteraz nepriniesli dostatočne rýchly progres v klimatickej oblasti.

Shell sa vo svojich verejných vyhláseniach hlási k záväzku prispieť k ochrane klímy. Avšak presný zámer ponecháva na rozhodnutie svojho vedenia. Otázka zodpovednosti za klimatické zmeny sa stáva čoraz viac politickou i právnou témou a rozsudok v Haagu môže mať dopad na podobné prípady v budúcnosti. Tento vývoj ilustruje, aké zložité môže byť presadzovanie klimatickej spravodlivosti cez právne mechanizmy. Environmentálne hnutia však pokračujú vo svojom tlaku, čo by mohlo viesť k ďalším legislatívnym či súdnym sporom. Výsledok z Haagu by tak mohol slúžiť ako precedens v prípade klimatických záväzkov ďalších nadnárodných spoločností.