V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Aplikácie ako ChatGPT či podobné generatívne nástroje sú obľúbené medzi používateľmi. Avšak málokto si uvedomuje ich technologické pozadie. Tieto aplikácie vyžadujú vysokovýkonné grafické procesory (GPU) a iný špecializovaný hardvér. To znamená veľké nároky na energiu a výkon. GenAI technológie preto využívajú obrovské dátové centrá, ktoré často pozostávajú z tisícov počítačov v rámci serverových fariem. Jedno z najväčších dátových centier na svete, ktoré vlastní čínsky Telekom, sa nachádza v oblasti Vnútorného Mongolska a spotrebuje až 150 MW elektrickej energie.

Dátové centrá navyše vyžadujú špeciálne záložné napájacie zdroje (UPS), ktoré chránia prevádzku pred výpadkami energie. Takéto obrovské akumulátory sú náročné na suroviny, keďže sa vyrábajú z rovnakých materiálov ako batérie do elektromobilov či smartfónov. V dôsledku opotrebovania sa hardvér a akumulátory časom menia na elektroodpad. Práve ten je environmentálnou záťažou.

Výpočty a predikcia nárastu elektroodpadu

Tím vedcov z Inštitútu mestského prostredia Čínskej akadémie vied a Reichmanovej univerzity sa zameral na odhad vplyvu technológií GenAI na životné prostredie. Štúdia zverejnená v  Nature Computational Science počíta s množstvom hardvéru potrebného na prevádzku GenAI aplikácií, ich životnosťou a vývojom dopytu po týchto technológiách.

Podľa modelu vytvoreného vedcami môže množstvo elektroodpadu produkovaného AI priemyslom vzrásť z približne 2600 ton v roku 2023 až na 2,5 milióna ton ročne do roku 2030. Celkový objem môže dosiahnuť 1,2 až päť miliónov ton za desaťročie.

Freepik

Obehové hospodárstvo

Štúdia naznačuje, že ak AI priemysel nezmení súčasný spôsob nakladania s hardvérom, narastajúci elektroodpad môže mať výrazný vplyv na životné prostredie. Vedci odporúčajú výrobcov hardvéru orientovať sa na obehové hospodárstvo a zvýšiť podiel recyklácie. Tým by sa znížilo množstvo odpadu a lepšie využili dostupné materiály.

Zavedenie cirkulárnych princípov do výroby by umožnilo predĺžiť životnosť súčiastok, efektívnejšie spracúvať vyradené komponenty a znížiť tak environmentálnu záťaž. Táto zmena by však vyžadovala celoplošné úsilie výrobcov a dátových centier a investície do technológií. Práve tie umožnia zodpovednejší prístup k správe hardvéru. Napriek rýchlemu vývoju generatívnej AI by preto nemala byť prehliadaná potreba udržateľnosti, ktorá pomôže minimalizovať jej negatívny vplyv na životné prostredie.