Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST), ktoré je momentálne tým najväčším a najpokročilejším observatóriom vo vesmíre, si na svoje konto pripisuje ďalšiu dychberúcu snímku, píše portál ScienceAlert. Tá tentoraz zachytáva rodiacu sa hviezdu, ktorá je ešte vždy obalená hustým mračnom prachu a do dvoch smerov vypľúva ohromné množstvo hmoty.

Výhoda JWST

V tejto proto-hviezde zatiaľ neprebieha fúzia tak, ako vo hviezdach hlavnej sekvencie, ktorou je aj naše Slnko. Kým v jej jadre môže prebiehať pomerne slabá fúzia deutéria, najviac energii vyžaruje vďaka pohlcovaním množstva materiálu z okolia, ktorý je stláčaný jej gravitačnou silou a postupne sa zahrieva. Tento materiál zároveň naráža na plynové mračná a vznikajú tlakové vlny.

Vďaka všetkej tejto energii je hviezda a jej okolie dostatočne osvetlené a môžeme ju pozorovať. Vďaka JWST to ide aj cez husté mračno, ktoré ju ešte vždy obklopuje. Takéto mladé hviezdy majú vďaka prichádzajúcemu materiálu silné magnetické polia, ktoré spolu s pomerne vysokou rotáciou spôsobujú, že hviezda zároveň časť hmoty vypľúva do vesmíru v podobe dvoch prúdov.

NASA/ESA/CSA/STScl

Tento proces dáva hviezde a jej osvetlenému okoliu tvar presýpacích hodín, ktorý je jasne viditeľný aj na vyhotovenej snímke. V okolí tejto hviezdy astronómovia zachytili aj organické látky známe ako PAH (polycyklické aromatické uhľovodíky), ktoré sú roztrúsené naprieč kozmom a mohli podľa expertov pomôcť pri vzniku života. Na snímke sú viditeľné v modrej farbe.

Odhalenie, na ktoré dlho čakali

JWST sa nedávno pozrel aj na neďalekú hviezdotvornú hmlovinu, kde hviezdy ešte vždy vznikajú v hojnom počte. V tomto prípade ale snímka poslúžila ako dôkaz teórie, s ktorou vedci pracujú už dlhé roky. Prúdy hmoty vymršťované mladými hviezdami majú byť podľa všetkého zrovnané, čo sa podarilo vôbec po prvý raz priamo pozorovať.

Na túto hviezdu, známu pod názvom L1527, sa JWST už pozrel aj v minulosti pomocou zariadenia NIRCam. Tento rodiaci sa objekt má len okolo 100 000 rokov a postupom času má dôjsť k vyčisteniu jej okolia od viditeľných mračien. Naďalej si ale zachová protoplanetárny disk, z ktorého neskôr vzniknú rôzne planéty tak, ako sa to stalo aj v našej slnečnej sústave.

Takéto snímky vedcom pomáhajú lepšie chápať to, ako vznik a následný vývoj hviezd vlastne prebieha, aké sú limity takýchto procesov a aké ďalšie dôležité úkazy sú s nimi spojené. O niečo farebnejšiu snímku tejto hviezdy vytvoril JWST v roku 2022. Na základe meraní vtedy vedci zistili, že zatiaľ dosahuje táto hviezdy len 20 až 40 % hmotnosti Slnka.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú