Prichádza počítačová revolúcia. Odštartoval ju experiment, na ktorom pracovali aj Slováci
Slovenskí vedci robia svojej domovine vo svete špičkové renomé. Nedávno sa podarilo tímu, ktorého súčasťou boli aj viacerí Slováci, experimentálne dokázať existenciu nového druhu magnetizmu – tzv. altermagnetizmus.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneŠtúdia bola uverejnená prestížnom vedeckom časopise Nature. Ako upresnil Denník N, súčasťou tímu boli napríklad fyzici Juraj Krempaský z Photon Science Division Paul Scherrer Institut vo Švajčiarsku a Ján Minár zo Západočeskej univerzity v Plzni.
Objav je pritom skutočne významný. Ako informuje portál New Scientist, môže revolucionizovať výrobu pamäťových zariadení a otvoriť dvere k vývoju nových typov magnetických počítačov.
Lepší ako magnetka na chladničke
Pochopiť altermagnetizmus a jeho význam môže byť pre bežného človeka zložité. Na rozdiel od bežného magnetu, tzv. feromagnetu, ktorým si dokážeme pripevniť napríklad pohľadnicu na chladničku, altermagnet nevytvára žiadne vonkajšie magnetické pole. Z chladničky by teda spadol.
Jeho užitočnosť však spočíva v niečom inom. V moderných technológiách, najmä tých počítačových, sú dodnes využívané v hojnom počte klasické „chladničkové“ feromagnety. S ich využitím sa spája jeden podstatný problém.
Komerčné zariadenia sú, takpovediac, „napratané“ feromagnetickým materiálom, že vonkajšie magnetické polia začínajú vykazovať interferencie – navzájom sa vyrušujú. Altermagnet tento problém nemá.
Významný podiel na objave mal aj český vedec Tomáš Jungwirth a jeho tím, ktorí existenciu altermagnetizmu teoreticky predpovedali už v roku 2021. Práve Jungwirth pre český portál iRozhlas opísal výhodu altermagnetu oproti bežnému feromagnetu.
„Keď altermagnetom tečie elektrický prúd, tak on nesie magnetickú informáciu v podstate rovnako ako feromagnet,“ vysvetlil český vedec.
Táto vlastnosť by dokázala vylepšiť napríklad pevné disky počítačov. Tie v súčasnosti fungujú na báze feromagnetov. „Ukazuje sa, že tie magnety bez vonkajšieho magnetického poľa, možno prepnúť tisíckrát rýchlejšie. To znamená, že by človek mohol mať pamäť, ktorá by bola tisíckrát rýchlejšia ako to, čo máme v pevných diskoch v súčasnosti,“ vysvetlil pre český portál jeden z autorov teoretickej štúdie Libor Šmejkal. Dodal tiež, že by sa mohla zväčšiť maximálna možná kapacita pre ukladanie dát.
Prvý priamy dôkaz o existencii altermagnetizmu pochádza práve zo spomínaného švajčiarskeho inštitútu, kde pracuje aj Slovák Juraj Krempaský. Využili pri tom kryštály teluridu mangánatého, ktorý bol doteraz považovaný za antiferomagnetický materiál.

Ďalší úspech
V uplynulých týždňoch sa darilo aj vedcom z Univerzity Komenského v Bratislave (UK). Vedci z Prírodovedeckej fakulty UK v spolupráci s ďalšími univerzitami navrhli nový typ fotoprepínača. Ide o typ molekuly, ktorú možno stabilne a efektívne ovládať svetlom.
Návrh vyšiel na titulnej strane odborného časopisu Chemistry – A European Journal. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Eva Kopecká.
„Fotoprepínače majú významné uplatnenie v priemyselných odvetviach ako pokročilé materiály a fotofarmakológia. Nový typ fotoprepínača patrí do skupiny arylhydrazónov, ktoré sa vyznačujú výnimočnou termálnou stabilitou a efektivitou fotoizomerizácie,“priblížila.
Vo výskume vedci museli podľa jej slov čeliť predpokladu, že doteraz známe prepínače tohto typu nefungovali efektívne vo viditeľnej oblasti svetla, čo obmedzovalo ich praktické použitie v biologických systémoch.
„Nový dizajn posúva túto efektivitu bližšie k viditeľnej oblasti svetla s bezpečnejšími vlnovými dĺžkami nad 365 nanometrov a otvára tak možnosti pre ich budúce technologické aplikácie,“ dodala Kopecká.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneČítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Vedci sa vo Venuši celé roky mýlili. Pod jej povrchom objavili procesy, s ktorými sa ešte nestretli

Mesiac ukrýva zdroj, bez ktorého astronauti neprežijú. Vedci už vedia, ako ho vystopovať

Slovensko čaká noc plná padajúcich hviezd. Takéto podmienky na Perseidy sa často neopakujú

Takmer 20-ročný záber z Marsu opäť vyvoláva rozruch. Ľudia nechcú uveriť tomu, čo vidia

Vedci nad Marsom objavili tajomné neviditeľné vlny, ktoré ho pomaly ničia. Nedá sa to zastaviť
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Veľká zmena pre elektrokolobežkárov. Tieto modely už nebudú môcť na cesty, hrozí pokuta 300 eur
- Sci-fi, ktoré odrovnalo kritikov, mieri na Slovensko. Dorazí už o pár dní
- Slovensko čaká noc plná padajúcich hviezd. Takéto podmienky na Perseidy sa často neopakujú
- Najšialenejšia komédia roka pribudla online aj s dabingom. Cena však rozosmeje
- Harry Potter sa vracia v špeciálnom filme. Slováci ho uvidia iba jediný týždeň, značku čaká veľká zmena
-
- Veľká zmena pre elektrokolobežkárov. Tieto modely už nebudú môcť na cesty, hrozí pokuta 300 eur
- Sci-fi, ktoré odrovnalo kritikov, mieri na Slovensko. Dorazí už o pár dní
- Slovensko čaká noc plná padajúcich hviezd. Takéto podmienky na Perseidy sa často neopakujú
- Najšialenejšia komédia roka pribudla online aj s dabingom. Cena však rozosmeje
- Harry Potter sa vracia v špeciálnom filme. Slováci ho uvidia iba jediný týždeň, značku čaká veľká zmena
-
- Svetu dochádza jedna z najdôležitejších surovín. Čína už vyrobila umelú náhradu
- Slovensko čaká noc plná padajúcich hviezd. Takéto podmienky na Perseidy sa často neopakujú
- Na Netflix pribudol jeden z najlepších slovenských filmov. Posielame ho do boja o Oscarov
- Ďalšia nemecká automobilka je v kríze. Tržby prudko klesli, zruší tisícky pracovných pozícií
- Film, na ktorý sa čakalo 40 rokov, ovládol internet. Dá sa pozrieť aj zadarmo
