Bol prvým človekom vo vesmíre. A hoci na obežnej dráhe strávil iba 108 minút, tieto minúty zmenili všetky predstavy o možnosti nemožného. Od narodenia sovietskeho letca a kozmonauta Jurija Gagarina, ktorý sa už počas života stal legendou, uplynie v sobotu 9. marca 90 rokov.

Jurij Alexejevič Gagarin sa narodil 9. marca 1934 v dedine Klušino (niektoré zdroje uvádzajú aj mesto Gžatsk) v Smolenskej oblasti do rodiny roľníkov – otec bol tesár a matka dojička. Keď mal sedem rokov začal chodiť do školy, ale pobudol v nej len niekoľko týždňov, pretože po obsadení dediny fašistami školu zatvorili. Život na okupovanom území nebol ľahký. Ich dom zabrali nemeckí vojaci a rodina si musela vykopať zemľanku, aby mali kde prežiť. Do školských lavíc sa mohol vrátiť až po oslobodení dediny v marci 1943.

Po skončení vojny sa v roku 1945 presťahovali do mesta Gžatsk (od apríla 1968 mesto Gagarin), kde dokončil 6. triedu a rozhodol sa vyučiť remeslu. V rokoch 1949 – 1951 navštevoval nižšiu strednú priemyselnú školu v meste Ljuberci neďaleko Moskvy, v ktorej sa vyučil za zlievača a súčasne dokončil siedmu triedu. V rokoch 1951 – 1955 pokračoval v štúdiu na Saratovskej priemyselnej škole, odbor zlievarenstvo.

Už počas štúdií v Saratove sníval Gagarin o lietaní a preto sa v októbri 1954 zapísal do miestneho aeroklubu. V roku 1957 ukončil s vyznamenaním vyššiu leteckú pilotnú školu v Orenburgu a začal slúžiť v pluku stíhacieho letectva na severe Ruska pri Murmansku.

Koncom roku 1959 sa začal nábor, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. Medzi viac ako 3400 prihlásenými bol aj v tom čase 25-ročný nadporučík Gagarin. Po množstve rôznych skúšok a testov sa mu v marci 1960 podarilo dostať do najužšej skupiny. Šesticu vyvolených, z ktorej mal vzísť prvý človek vo vesmíre, spoznal v lete 1960 aj hlavný konštruktér sovietskych kozmických lodí Sergej Koroľov.

Historicky prvý let do kozmu podnikol 12. apríla 1961. Na kozmickej lodi Vostok-1 obletel Zem vo výške 302 kilometrov pri rýchlosti okolo 28 000 tisíc kilometrov za hodinu. Z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu, vyštartovala kozmická loď s Gagarinom na palube o 9.07 h moskovského času. Sergej Koroľov vydal pokyn „Vzlet!„, na čo Jurij Gagarin odpovedal dnes už legendárnou frázou „Pajechali!“ („Ideme!“).

„Počul som piskot a stále silnejší hrmot. Pocítil som, ako sa gigantická raketa zachvela a pomaly, veľmi pomaly sa odtrhla od štartovacej rampy. Nastal zápas medzi raketou a zemskou gravitáciou,“ opísal štart Jurij Gagarin. Na obežnej dráhe Zeme sa ocitol človek po prvý raz o 9.18 h moskovského času. Gagarin si užíval pozoruhodný výhľad z kozmickej lode a radostne zakričal: „Vidím Zem! Vidím mraky! Je to krásne, to je nádhera!“ Maximálnu výšku 327 kilometrov dosiahla loď v 57. minúte letu.

TASR/AP

Jurij Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach sa vrátil na Zem – pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti. Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší človek planéty. Vo februári 1968 ukončil Gagarin s vyznamenaním Vojenskú akadémiu leteckého inžinierstva Nikolaja Jegoroviča Žukovského a začal sa pripravovať na nové lety do vesmíru. Do kozmu už ale nevzlietol, pretože jeho prvý skúšobný let po skončení akadémie bol zároveň aj posledným.

Najobľúbenejší hrdina Rusov 20. storočia zahynul tragicky 27. marca 1968 počas skúšobného letu v cvičnej stíhačke MiG-15UTI neďaleko dediny Novoselovo vo Vladimirskej oblasti. Okolnosti tragédie zostávali dlhé roky utajované. Až v roku 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov vyhlásil, že v tesnej vzdialenosti 10 až 15 metrov od lietadla s Gagarinom a letovým inštruktorom Vladimirom Sereginom preletela bez povolenia stíhačka, ktorá prevrátila lietadlo s Gagarinom, to padlo do vývrtky a o približne 60 sekúnd sa zrútilo na zem rýchlosťou okolo 700 kilometrov za hodinu. Túto verziu potvrdil v roku 2018 aj člen vládnej komisie pre objasnenie príčin Gagarinovej havárie Arsenij Mironov.