Antihmota ostáva aj v modernej vede jednou z najväčších záhad a to nie preto, že by experti nevedeli, ako sa chová a ako funguje, ale nik nevie, prečo je jej v našom vesmíre tak málo. To ale ľudstvo nezastavili v produkcii tejto exotickej formy hmoty, ktorá má obrovský potenciál nielen vo výskume, ale aj v praktických použitiach.

Kým zrejme najdesivejším použitím, ktorého sa však ešte najmenej pár dekád báť nemusíme, sú antihmotové bomby, azda tie najextrémnejšie zbrane hromadného ničenia, aké si ľudstvo dokáže v blízkej budúcnosti predstaviť. Antihmota však môže našej civilizácii pomôcť aj prosperovať, napríklad vytvorením vesmírneho pohonu s bezprecedentnou efektivitou.

Vyrobili sme len hŕstku

Pod pojmom antihmota si mnohí predstavia exotický stav hmoty v podobe akejsi žiarivej substancie, avšak realita je v tomto prípade o niečo nudnejšia. Antihmota by totiž vo väčšom množstve vyzerala rovnako, ako skutočná hmota, čo dokazujú aj merania a pozorovania rôznych laboratórií, podľa ktorých sa vzhľadom anti-atómy od tých klasických nijak významne nelíšia.

Ľudstvu sa doteraz podarilo vyprodukovať v rôznych laboratóriách spolu len necelých 20 nanogramov antihmoty a aby sme vyrobili jediný gram, potrebovali by sme až 50 000 000-krát viac. Ako navyše vysvetľuje Symmetry, s dnešnými technológiami by produkcia jediného gramu antihmoty vyžadovala miliardu GWh energie – pre porovnanie, celosvetová ročná spotreba elektriny sa pohybuje na úrovni 24 miliónov GWh.

NASA/MSFC

Ak sa vedcom nepodarí nájsť lepšiu, spoľahlivejšiu, efektívnejšiu a lacnejšiu formu produkcie antihmoty, v praxi použiteľnou nebude. Ak sa ale túto prekážku podarí prekonať, môže sa stať jednou z najdôležitejších technológií, ktoré kedy ľudstvo objavilo. Dostať nás totiž môže k vzdialeným hviezdam.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda